Monika Vrzgulová Pořadí knih

Pätnásť osobných spomienok možno čítať ako obsahovo i formálne špecifické a neopakovateľné svedectvá o tom, ako sa konkrétnym ľuďom neočakávane rýchlo, bolestne skončilo detstvo.

Nebojte sa, táto kniha neobsahuje žiadne zjednodušené návody, ako praktikovať vlastenectvo veľkohubým štýlom súčasných „národniarov". Naopak, po jej prečítaní sa môžete stať skutočným zrelým vlastencom a tiež feministom. Národná hrdosť a vlastenectvo, to sú veľké slová, dajú sa však rozmeniť na každodenné javy, ktoré sú zrozumiteľnejšie. Najmä, ak sú vyrozprávané vo forme príbehov. Zábavných, strašných, smiešnych a často celkom absurdných príbehov mužov a žien prežitých za posledných sto rokov v našej krajine. Etnologička Monika Vrzgula ich pôvodne písala pre inZine a podobne ako na internete, aj v knihe sú rozčlenené do troch častí. Prvá Poznáme sa, Slováci rozpráva o živote ľudí za prvej republiky, slovenského štátu i za socializmu, o obyčajných ľuďoch, strednej triede, elite i politikoch, o tom ako pracovali, podnikali, zabávali sa, bojovali a tvorili naše dejiny. Do druhej časti sú sústredené príbehy malých, ale našich slovenských miest. Posledná časť nazvaná Aj v sukni sa dá bežať tak rýchlo, že predbehnete dobu pojednáva o slovenských ženách, čo boli trochu popredu. Táto útla knižka ilustrovaná drobnosťami majstra Danglára s vtipom a pôvabom presviedča o tom, že mať spoločné spomienky znamená niekam a k niekomu patriť. A to i napriek tomu, že spomienky a názory na tú istú udalosť sa u jednotlivcov či skupín ľudí výrazne líšia.