,,Lektúry zahŕňajú autorove štúdie z rokov 1984 - 2000 a okrem jednej, venovanej neskorej tvorbe Dominika Tatarku, sa zaoberajú dielom básnikov Jána Ondruša, Jozefa Mihalkoviča, Milana Rúfusa a Ivana Laučíka. Už samotný prístup k fenoménu básne je pre Matejova príznačný: neskúma ani tak jej spoločenské či kultúrne okolie - čo patrí k úlohe literárnych historikov - ako skôr jej vnútorný organizmus, jej stavbu, jej motivické filiácie s dielom iných autorov." Jozef Bžoch
Slovami autora: ,,Titul Fragmenty. Z premien písania o literatúre od 60. rokov po 90. roky si vyžaduje doplňujúce spresnenie. Reč je tu predovšetkým o písaní venovanom súdobej/súčasnej literatúre a v rámci toho zväčša o kritike a interpretácii poézie."
Súbor textov Meandre je venovaný synekdochicky slovenskej literatúre od prelomu 40. a 50. rokov po prelom 80. a 90. rokov. Jeho rozpätie evokačne možno vymedziť na jednej strane situáciou povojnovej emfázy a komemorácie „staviame ti máj" (názov dobovo príznačnej krátkej prózy D. Tatarku) a na strane druhej melancholickou situáciou „sochy v meste sú zahalené, /už dlho" (verše Š. Strážaya fixujúce urbánnu scenériu z prelomu rokov 1989-1990).
Zvolený titul Meandre evokuje utváranie, priebeh, tok, dianie umeleckého textu v jeho čítaní, chápaní a výklade a zároveň aspoň potenciálne privádza k slovu aj tie metonymické súmedznosti, dotyky a prieniky, čo toto dianie obklopujú, „energeticky" dotujú,a tak invenčne spoluutvárajú „svet" textu. V Meandroch ako témy figurujú texty M. Rúfusa, M. Válka, I. Kupca, J. Ondruša, I. Laučíka, Š. Strážaya, D. Tatarku, P. Vilikovského, A.Vášovej, M. Hamadu... Ich dialogickými partnermi sa v autorovom chápaní a podaní stávajú dobová ideológia, dobová kritika a kritika doby, evidentná či latentná intertextualita, segmenty výtvarného umenia, autobiografickosť, telesnosť ako základ našej existencie i „látka" sveta.
