Vladimír Rábik Knihy

Predložená publikácia sa usiluje postihnúť niektoré aspekty cirkevnej organizácie na našom území, a to počnúc vývojom hlavnej štruktúry organizácie cirkevného života až po najnižšie zložky s dôrazom na vlastnú cirkevnú topografiu. Osobitne sa venuje pozornosť najmä juhozápadnému Slovensku, kde sa už najneskôr na začiatku 11. storočia sformovalo Bratislavské prepoštstvo a potom územiu Nitrianska (Nitrianskej župy) – ide o kľúčové teritória s ťažiskom cirkevného a politického života na našom území. Pozornosť sa však venuje aj ďalším územiam na južnom, strednom a východnom Slovensku, historickým epochám od stredoveku až do 20. storočia, či vybraným problémom, zasahujúcim do oblasti cirkevného života v minulosti. Pozornosti neuniká ani otázka reformácie a jej vplyv na ďalší vývoj konfesionálnych vzťahov na našom území a zmeny v cirkevnej organizácii vyvolané pod jej tlakom. Pre ľahšiu orientáciu v problematike osobitne publikujeme zoznam použitej relevantnej literatúry a pre sledovanie konkrétnych topografických súvislostí slúži výberový miestny register. Zostáva dúfať, že publikácia pomôže osvetliť viaceré momenty vo vývoji cirkevnej správy na našom území a nastolí nové témy pre nasmerovanie ďalšieho špecializovaného výskumu.

Prezentovaná publikácia sa popri ekonomickom a obchodnom hľadisku venuje aj ďalším oblastiam fungovania miest, prevažne na území dnešného Slovenska. To je zasadené do celouhorského , sčasti aj do celoeurópskeho kontextu. Osobitnosťou uhorského mestského vývoja, ktorú treba vyzdvihnúť v porovnaní so západnou Európou, je vyššia miera slobody pri voľbe mestských funkcionárov aj autonómia v cirkevnej oblasti - slobodná voľba farára. Atmosféru dokresľovali slávnosti a procesie, ktoré boli v jednotlivých mestách odlišné a spoluvytvárali tak ich identitu. Pohľad na slovenské a sčasti maďarské mestá doplňujú dve kapitoly venované mestám v Čechách a na Morave. V rozsiahlej úvodnej stati sa čitateľ má možnosť oboznámiť so všeobecným vývojom stredovekých miest zasadeným do európskeho rámca a tiež s vývinom historiografického pohľadu na ne.

K životnému jubileu, univ., prof., PhDr. Richarda Marsinu.

Zborník príspevkov z rovnomennej konferencie, ktorú usporiadala Sekcia archívnictva a pomocných vied historických Slovenskej historickej spoločnosti pri SAV v spolupráci s Ministerstvo vnútra SR - odborom archívov a registratúr, Slovenskou národnou knižnicou, Slovenskou genealogicko-heraldickou spoločnosťou a občianskym združením SIGILLVM 12. -13. septembra 2006 v Martine

Zborník z vedeckej konferencie k 620. výročiu udelenia výsad pre žilinských Slovákov, Žilina, 7. mája 2001. Zborník obsahuje súhrn prednášok z menovanej konferencie, ktorá bola zameraná na pripomenutie si najdôležitejších udalostí týkajúcich sa histórie mesta.

Projekt Katedry histórie bol od samotného obnovenia Trnavskej univerzity v Trnave v roku 1992 vytvorený ako koncept ideologicky nezaťaženého pracoviska a ním poskytovaného štúdia, ale aj ako nový typ kvalifikovanej formácie budúcich historikov, ktorí získaním vysokej erudície a odborných kompetencií so širokými inštrumentalizovanými zručnosťami sa mohli úspešne kdekoľvek zaradiť do akejkoľvek historiografickej práce. Vznikol tak autentický príbeh pracoviska, kde „si história vystavala svoj chrám“ (historia sibi aedificavit domum), kde z majstrov zakladateľov sa nestali len legendy, ale najmä učitelia učiteľov, majstri ďalších majstrov, aby sa vytvorila živá reťaz jednej dôležitej vízie o vnímaní dejín ako zrkadla budúcnosti. Nasledujúce stránky našej publikácie sa pokúšajú zosumarizovať tento príbeh, uviesť všetky jeho dôležité míľniky, dôležité udalosti, premeny i ďalšie vízie, lebo tento príbeh je inšpiratívny a v neustále sa meniacich spoločenských podmienkach dokáže našej katedre pripomínať jej sekvenované DNA, teda určenie primárnej štruktúry, ktorá v prenesenom význame nie je len výsadou molekulárnej biológie, ale (rovnako presne) aj historických vied.

V roku 2011 si Trnava pripomína osemsto rokov od prvého písomného záznamu o svojom jestvovaní. Tento dokument z roku 1211, hoci sa môže zdať neskorý v porovnaní s inými sídliskami, je významný pre mesto a jeho dejiny. Zmienka o Trnave sa týka darovania majetkov a desiatkových príjmov kostola sv. Mikuláša ostrihomským arcibiskupom Jánom. O rok neskôr si kanonici toto darovanie potvrdili aj od pápeža, čo svedčí o významnej úlohe Trnavy v medzinárodnom kontexte. Historikovia sa musia zaoberať okolnosťami týchto udalostí, vrátane pôvodu kostola a jeho postavenia v sídlisku. Kostol sv. Mikuláša bol pôvodne arcibiskupský, čo naznačuje jeho výnimočné postavenie. Dôležité je aj určiť rozsah desiatkového obvodu kostola, čo je kľúčové pre pochopenie najstaršej fázy vývoja Trnavy. Vzťahy medzi trnavskými mešťanmi a Ostrihomskou kapitulou boli počas stredoveku zložitou otázkou, často vyžadujúcou kompromisy. Kapitula získala v Trnave významné majetkové zázemie, ktoré si udržala po celý stredovek, a to prispelo k rozhodnutiu ostrihomského arcibiskupa zvoliť Trnavu za nové sídlo v 16. storočí.

Kniha Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity, autora Doc. PhDr. Vladimír Rábika, PhD., odborníka na stredoveké slovenské dejiny, pomocné vedy historické (diplomatika, sfragistika, heraldika), pramene k slovenským dejinám a stredoveké mestána Slovensku.