Ľudovít Hallon Pořadí knih

Železniční doprava na Slovensku zažila v první polovině 20. století dramatický vývoj. Historici Miroslav Sabol a Ľudovít Hallon ji sledují v období od vzniku Československa po nástup komunistického režimu. Vracejí se však i k době před založením společného státu, kdy na českém a slovenském území panovala odlišná specifika vycházející ze začlenění drah pod rakouskou a uherskou železniční síť. Hlavním úkolem nového státu tak bylo legislativně sjednotit Československé dráhy a především propojit východní a západní část republiky novými železničními tepnami. Docházelo k mohutné výstavbě tratí a zavedení nových spojů jako legendární Slovenská strela nebo Tatranský expres, ale zároveň probíhaly spory související s rakousko-uherským dědictvím zejména kvůli nostrifikaci a tarifní politice. Autoři se věnují také období Slovenského státu za druhé světové války a následné urychlené rekonstrukci drah po přechodu fronty, kdy byla slovenská část železnic oproti českým zemím značně poškozena. Knihu doprovází řada dobových fotografií a doplňuje barevná příloha.

U příležitosti stého výročí vzniku samostaného československého státu vznikla publikace, kterou zpracoval kolektiv renomovaných českých a slovenských historiků. Zachycuje dějiny republiky od první světové války (tedy ještě před jejím ustanovením) až do rozpadu federace v roce 1992 (s nastíněním následujícího vývoje obou nově vzniklých států). Text knihy je doprovázen mnoha fotografiemi a rozsáhlou bibliografií.

Zborník príspevkov z konferencie Bratislavského samosprávneho kraja-Dni európskeho kultúrneho dedičstva 2015. Kapitoly: Konferencia BSK k Dňom európskeho kultúrneho dedičstva, Prečo v Cvernovke ?, Premena Bratislavskej župy počas industrializácie, Obchodná a priemyselná komora v Bratislave a počiatky budovania moderného priemyslu v Bratislavskej župe, Železnica ako jeden z nástrojov industrializácie Bratislavy, Priemyselné dedičstvo v okrese Malacky, Terénny prieskum stavieb a areálov priemyselného a hospodárskeho rázu v okresoch Pezinok a Senec, Priemyselné dedičstvo na území tzv. veľkej Bratislavy, Cvernovka-príbeh živelnej konverzie postindustriálneho areálu, Industriál ako pamiatka-význam, vízie a zmysel ochrany, Metodické aspekty obnovy objektov priemyselného dedičstva na vybraných príkladoch z Bratislavskej župy, Architekt S.D. Jurkovič a jeho realizácie pre Západoslovenské elektrárne. Prvé vydanie.

Práve monografia Lesk a tiene hospodárskeho rozvoja Slovenska v rokoch 1939 – 1941, zaoberajúca sa širším zhodnotením slovenského hospodárstva v rokoch 1938 – 1941 sa sčasti snaží o vyplnenie tohto prázdneho miesta v slovenskej historiografii. Cieľom publikácie je priblížiť problematiku rozvoja a následnej existencie slovenského hospodárstva od vyhlásenia autonómie Slovenska – s hlavným dôrazom na obdobie od vzniku Slovenského štátu / prvej Slovenskej republiky až po vojnu so ZSSR a jej dopady na slovenskú ekonomiku. Zámerom autorov bolo ozrejmiť hospodársku situáciu Slovenska v rokoch 1938 – 1941 na základe súčasného historického výskumu a v istej rovine polemizovať so staršou literatúrou, vychádzajúc z poznatkov a materiálov najnovšej proveniencie. Autori monografie si jej obsahom zároveň kladú za cieľ posunúť stupeň poznania z hľadiska rozsahu heuristickej základne i komplexnosti, šírky a ucelenosti pohľadu na skúmanú problematiku. Cieľom práce je zároveň sumarizácia získaných poznatkov do jednej vedeckej práce. Hlavnou ambíciou monografie je tak zámer odpovedať na kontroverzné otázky týkajúce sa celého spektra rôznorodých názorov k problematike ekonomiky Slovenska v uvedených rokoch a zároveň sa pokúsiť prekonať zaužívané stereotypy a staronové mýty, ktoré sa vytvorili v historickej spisbe pred a najmä po roku 1989.

Kapitoly: I. Severné Kysuce pod poľskou správou 1938-1939-Pavol Matula, II. Kysuce v období Slovenského štátu-Miloš Jesenský, Martin Turóci, III. Nosný priemysel na Kysuciach v prvej polovici 20. storočia-Miroslav Sabol, IV. Vojnové škody na severozápadnom Slovensku 1944-1945-Ľudovít Hallon, V. Rudolf Matter a jeho vklad do kysuckej historiografie-Blanka Králiková, VI. Vysťahovalectvo do USA z oblasti východných Kysúc v období prvej štvrtiny 20. storočia-Marián Liščák, VII. Tradičné bývanie na Kysuciach v prvej polovici 20. storočia a jeho kontexty s minulosťou-Pavol Markech, VIII. Kysucká literatúra v 20. storočí-Peter Kubica, IX. Ján Haranta v kontexte kysuckej literatúry 20. storočia-Jana Klieštiková, X. Sociálna situácia drotárov z Kysúc v medzivojnovom období-Alojz Kontrik.