Miroslav Sabol Knihy

Hlavním záměrem publikace je prezentovat širší odborné veřejnosti i dalším zájemcům výsledky současného výzkumu vybraných aspektů historie českého a slovenského komunismu, komunistické strany, ale také vztahu společnosti k této ideologii. Jednotliví autoři se pokusili přispět k analýze a zhodnocení českého a slovenského komunismu a představit ho (stejně jako Komunistickou stranu Československa a její dceřinou slovenskou organizaci) ve dvou základních časových a historických etapách. Jejich studie potvrzují, že český a slovenský komunismus je podstatným a v mnoha ohledech tragickým obdobím nedávné minulosti Československa. Jsou cenným příspěvkem k poznání komunismu jako systému a svébytného mezinárodního fenoménu zejména ve druhé polovině 20. století.

Železniční doprava na Slovensku zažila v první polovině 20. století dramatický vývoj. Historici Miroslav Sabol a Ľudovít Hallon ji sledují v období od vzniku Československa po nástup komunistického režimu. Vracejí se však i k době před založením společného státu, kdy na českém a slovenském území panovala odlišná specifika vycházející ze začlenění drah pod rakouskou a uherskou železniční síť. Hlavním úkolem nového státu tak bylo legislativně sjednotit Československé dráhy a především propojit východní a západní část republiky novými železničními tepnami. Docházelo k mohutné výstavbě tratí a zavedení nových spojů jako legendární Slovenská strela nebo Tatranský expres, ale zároveň probíhaly spory související s rakousko-uherským dědictvím zejména kvůli nostrifikaci a tarifní politice. Autoři se věnují také období Slovenského státu za druhé světové války a následné urychlené rekonstrukci drah po přechodu fronty, kdy byla slovenská část železnic oproti českým zemím značně poškozena. Knihu doprovází řada dobových fotografií a doplňuje barevná příloha.

Kapitoly: I. Severné Kysuce pod poľskou správou 1938-1939-Pavol Matula, II. Kysuce v období Slovenského štátu-Miloš Jesenský, Martin Turóci, III. Nosný priemysel na Kysuciach v prvej polovici 20. storočia-Miroslav Sabol, IV. Vojnové škody na severozápadnom Slovensku 1944-1945-Ľudovít Hallon, V. Rudolf Matter a jeho vklad do kysuckej historiografie-Blanka Králiková, VI. Vysťahovalectvo do USA z oblasti východných Kysúc v období prvej štvrtiny 20. storočia-Marián Liščák, VII. Tradičné bývanie na Kysuciach v prvej polovici 20. storočia a jeho kontexty s minulosťou-Pavol Markech, VIII. Kysucká literatúra v 20. storočí-Peter Kubica, IX. Ján Haranta v kontexte kysuckej literatúry 20. storočia-Jana Klieštiková, X. Sociálna situácia drotárov z Kysúc v medzivojnovom období-Alojz Kontrik.

Venované 70. narodeninám prof. PhDr. Karola Fremala, CSc.

Politické zmeny v rokoch 1945-1948 a ich dopad ma povojnovú spoločnosť.

V poslednom období figuruje tematika elektroenergetiky v prácach historikov vied a techniky stále častejšie. Okrem iného to súvisí s ďalším rastom významu tohto odvetvia pre celkový sociálno-ekonomický rozvoj spoločnosti, ale aj s vyostrovaním ekologických problémov okolo energetiky. Veľká čast obyvateľstva si totiž vypestovala negatívny vztah k technike predovšetkým práve v súvislosti s kritikou vedľajších vplyvov výroby elektrickej energie na životné prostredie. Verejnosť pod dojmom propagandy často vyslovene militantných ekologických organizácii odsudzuje tepelnú energetiku ako najväčšieho znečistovatela a jadrovú energetiku ako najnebezpečnejšiu sféru techniky. Ekologicky prínosnej hydroenergetike sa vytýkajú zásahy do pôvodného tvaru krajiny. Z pamäti verejnosti pritom akosi mizne spomienka na zásluhy elektroenergetiky pri zrode technického zázraku 20. storočia, ktorý umožnil predtým nepredstavitelné zvýšenie životnej úrovne a celkovej kultúrnej úrovne života človeka. K náprave pokriveného obrazu elektroenergetiky v očiach verejnosti by mohlo prispieť zintenzívnenie výskumu jej vývoja v rámci dejín vied a techniky, ako aj sprístupnenie výsledkov tohto výskumu širším vrstvám spoločnosti. Velká čast produkcie z oblasti dejín vied a techniky, najmä z pera profesionálnych historikov, je totiž určená skôr úzkemu kruhu odborníkov a hrstke príležitostných záujemcov...

Hospodárstvo, infraštruktúra, zdravotníctvo Vojnové straty začali na Slovensku vznikať už počas mobilizácie v ČSR na jeseň 1938 a končili odchodom Červenej armády po oslobodení roku 1945. Po celý uvedený časový úsek boli vojnové škody monitorované osobitnými inštitúciami. Táto monografi a je zameraná na obdobie najťažších vojnových strát od júna 1944 do mája 1945 a na rekonštrukciu do roka 1948. Autori ju rozdelili na tri hlavné časti. Prvá zachytáva príčinné súvislosti a výsledky vojnových škôd v priemysle, infraštruktúre a vo fi nančnej sfére počas bojových operácií 1944 – 1945. Osobitný dôraz kladie na škody spôsobené fi nancovaním a zásobovaním nemeckej armády po auguste 1944 a na deštrukčnú činnosť nemeckých jednotiek pri ústupe zo Slovenska. Druhá časť hodnotí hospodársko-politické pozadie a vývoj rekonštrukcie slovenského priemyslu, poľnohospodárstva a infraštruktúry v období 1945 – 1948. Zaoberá sa aj problematikou vojnových reparácií a úlohou medzinárodnej organizácie UNRRA pri obnove Slovenska. Tretia časť má vyslovene priekopnícky charakter. Analyzuje doteraz nespracované zdravotné pomery v rôznych skupinách obyvateľstva v povojnovom období. Rozoberá otázku vojnových obetí a formy prekonávania dopadov vojny na zdravie širokých vrstiev obyvateľstva.

V knihe jedenásť renomovaných slovenských a českých historikov priblížilo nielen život Michala Bosáka, ale aj dobu, v ktorej žil, a udalosti, ktoré sa ho vo väčšej či menšej miere dotýkali. Portrét tohto nesmierne zaujímavého a inšpiratívneho bankára je skompletizovaný v ucelenej podobe a doplnený dobovými fotografiami v bohato ilustrovanej publikácii.