Peter Fraňo Knihy

Daniela Rošková otvára diskusiu o Pavolovi Valachovičovi, významnej postave v oblasti dejín starovekého Rima, a vyjadruje mu srdečnú gratuláciu. Ľudmila Eliášová Buzássyová a Jana Grusková sa pridávajú s poďakovaním klasických filológov za jeho prínos. Alexandra Corbett Dekanová oslavuje Valachovičovo septuagenárske jubileum, zatiaľ čo Drahomíra Dobrovodská prispieva do encyklopédie Beliana. Marek Babic sa zaoberá architektonickou ekfrázou vidieckej vily Sidonia Apollinaria, zatiaľ čo Erika Brodňanská a Adriána Koželová skúmajú morálne aspekty Homérových eposov v básňach sv. Gregora z Nazianzu. Peter Bystrický analyzuje epidémie bubonického moru v rokoch 541-543 a Samuel Červeňanský sa zameriava na interpretácie konca rímskej antiky v slovenskej historiografii. Peter Fraňo skúma historické rímske exemplá v Senecovom diele, zatiaľ čo Daniela Hrnčiarová a Marcela Andoková skúmajú cirkevný azyl na prelome 4. a 5. storočia. Ivana Koucká hodnotí význam Jana Eisnera a jeho prínos k výskumu Limes Romanus. Barbora Machajdiková a Daniela Rošková analyzujú mýtus o Romulovi a Removi v kontexte bratovraždy. Vladimir Turčan interpretuje kresťanské nálezy z doby rímskej na Slovensku. Táňa Kusá sa venuje popularizácii starovekých dejín v reláciách RTVS, zatiaľ čo Daniela Rošková uzatvára bibliografiou Valachovičových publikácií a zoznamom jeho obhájených prác.

Autor sa v publikácii zaoberá Ciceronovou interpretáciou náuky o osude v spise De fato. Prostredníctvom kritickej analýzy poukazuje na problematické stránky autorovho postoja k rôznym helenistickým koncepciám osudovosti. Súčasť publikácie tvorí aj prvý kompletný preklad spisu O osude do slovenského jazyka.