Michal Franko Knihy

Výskum a stav poznania dejín vinohradníctva je v súčasnosti na veľmi dobrej úrovni, ale stále existujú témy, ktoré sa doposiaľ nedočkali hlbšieho spracovania. Autor si preto zobral na „mušku“ malokarpatské vinohradnícke poriadky, ktoré majú pevné miesto v problematike dejín vinohradníctva a vinárstva na našom území. Čitateľovi autor stručne predstavuje, čo to vlastne boli vinohradnícke poriadky, naznačuje ich vznik, vývoj, obsah, účel a objasňuje ich filiáciu. Úvodné časti práce poskytujú čitateľovi základné informácie o tzv. meštianskom vinohradníctve, pretože práve mestské prostredie bolo miesto, kde vznikali a odkiaľ sa šírili najstaršie malokarpatské vinohradnícke poriadky. Autor tiež opísal dobové vinohradnícke inštitúcie a hlavné spôsoby organizácie a správy malokarpatských viničných hôr a samotného vinohradníctva. Jeho hlavným cieľom však bolo zozbieranie a publikovanie zachovaných vinohradníckych poriadkov z malokarpatských vinohradníckych lokalít, v chronologickej postupnosti, od najstarších po najmladšie. Väčšinu zozbieraných vinohradníckych poriadkov autor neprekladal do súčasnej slovenčiny, ale prezentoval ich s krátkym úvodom v pôvodnom znení, či už v starej nemčine, maďarčine, ale aj starej slovenčine. Autor sa zameral predovšetkým na vinohradnícke poriadky najvýznamnejších produkčných centier, ako bola Bratislava, Sv. Jur, Modra či Pezinok. Z týchto miest sa vinohradnícke poriadky šírili do ďalších, viac či menej významnejších vinohradníckych lokalít, ktoré tiež v práci spomína. Obsah malokarpatských vinohradníckych poriadkov z jednotlivých období svedčí o určitej kontinuite v regulácií susedských vzťahov malokarpatských vinohradníkov, dokazuje snahu o organizovanie ich práce, práv a povinností, a tiež naznačuje jednotný právny základ a vývin malokarpatských vinohradníckych lokalít. Táto monografia by mala predovšetkým zjednodušiť prácu bádateľom a záujemcom o túto problematiku. Okrem toho autor verí, že sa stane východiskom, prvým krokom, k hlbšiemu objasneniu problematiky malokarpatských vinohradníckych poriadkov a tiež prehĺbiť poznanie dejín vinohradníctva v malokarpatskom priestore.

Autor vo svojej monografii načrtol základné princípy organizácie a správy viničných hôr malokarpatských miest Sv. Jura, Pezinka a Modry, a to v časovom rozpätí od konca 16. do konca 17. storočia. Naznačuje fungovanie a personálne zloženie vinohradníckych úradov a súdov, či povinnosti a práva jednotlivých funkcionárov a ich vtedajšie postavenie voči mestským orgánom. Táto práca dopĺňa rozsiahlu problematiku dejín malokarpatského vinárstva a vinohradníctva, pričom na danú tému nazerá aj z právneho hľadiska. Skúmaná problematika je doplnená aj o otázky týkajúce sa najstarších malokarpatských vinohradníckych poriadkov, ich vzniku, pôvodu, významu či filiácie. Autor sa na základe svojho výskumu obracia na rakúske prostredie, kde vidí možný pôvod niektorých článkov malokarpatských vinohradníckych poriadkov. Monografia poskytuje okrem iného aj zaujímavé informácie o fungovaní dobového vinohradníckeho súdnictva a o sankciách udeľovaných za porušenie článkov vinohradníckych poriadkov. Okrem iného autor sleduje aj uplatnenie starobylých slobôd viničných hôr v malokarpatských viničných horách, pričom ich porovnáva s najstaršími vinohradníckymi právami a slobodami z územia Moravy. Ťažisko práce spočíva v informáciách, ktoré autor čerpal hlavne z dobových prameňov, ako sú napríklad knihy a zápisnice malokarpatských vinohradníckych majstrov.

Vzniku a pôsobeniu tohto vinohradníckeho družstva sa v slovenskej historiografii doposiaľ nevenovala náležitá pozornosť. Táto monografia sa preto primárne zaoberá vznikom Slovenského vinohradníckeho družstva. Pre pochopenie problematiky je v nej načrtnutý aj hospodársky vývoj v Československu pred druhou svetovou vojnou a situáciu, v akej sa nachádzalo slovenské vinohradníctvo na prelome letopočtov. Cieľom publikácie je zosumarizovať a doplniť predovšetkým poznatky o samotnom vzniku Slovenského vinohradníckeho družstva, pričom približuje aj jeho vnútornú organizáciu a štruktúru, stanovy, družstevné orgány a ich funkcionárov, budovanie technicko-materiálneho zázemia a stručne aj činnosť a ciele v jednotlivých obdobiach. Okrem toho sleduje konkrétne príčiny vzniku družstva, jednotlivé procesy nevyhnutné na jeho vznik a podmienky, ktoré museli zakladatelia splniť. Pre vopred vymedzený rozsah tejto monografie je z časového hľadiska zameraná skôr na prvé roky pôsobenia družstva, čiže na obdobie, keď pred vedením družstva stály veľké výzvy a družstvo muselo dokázať svoju životaschopnosť a skutočne plniť účel, na ktorý bolo založené. Takmer ihneď po vzniku družstva sa muselo jeho vedenie vyrovnať, okrem iného, aj s následkami domácej a medzinárodnej politickej situácie na prelome 30. a 40. rokov 20. storočia, čo sa tiež odrazilo na dynamike a charaktere jeho činnosti.