Ľuboš Rojka Knihy

Systematické objasnenie základných otázok ohľadom pojmu Boha je v súčasnosti náročná a komplexná záležitosť. Po stáročiach hľadania odpovedí na základné otázky o svete a ľudskom živote sa naakumulovali rôzne názory o Bohu, ktoré sa filozofi a teológovia pokúšali systematicky usporiadať, prehĺbiť a kriticky prehodnotiť. Ak sa im nedarilo vytvoriť ucelený myšlienkový systém, používali analógie, metafory a symboly, aby mali aspoň približné odpovede. Je lepšie mať aspoň približné vysvetlenie, ktoré je koherentné so skúsenosťou, ako nemať žiadne. V tejto monografii ide o podobný pokus, ale s tým rozdielom, že metafory a symboly sú v nej vylúčené. Posledné desaťročia filozofických diskusií, hlavne v kontexte súčasnej analytickej filozofie, umožňujú pomerne dobre objasniť tézy týkajúce sa pojmu Boha. Pri celkovom pohľade na predkladané filozofické teórie je zaujímavé a prekvapivé, čo všetko je možné povedať o Bohu na základe bežného pozorovania sveta a logického uvažovania. Ľuboš Rojka je profesorom (straordinario) filozofie na Gregorovej univerzite v Ríme so zameraním na filozofiu náboženstva a filozofiu mysle, v spolupráci s centrom Kognitívnych štúdií na Filozofickej fakulte Trnavskej univezity v Trnave. Jeho najznámejšie publikácie sa popri skúmaní Božieho jestvovania týkajú otázok súvisiacich s kresťanskou koncepciou osobných vlastností Boha, ako aj vlastností ľudskej mysle a ľudského vedomia.

Systematické objasnenie základných otázok o Božom jestvovaní, ktoré sú obsahom tradičnej filozofickej teológie, je v súčasnosti veľmi náročná a komplexná záležitosť. Nedostatočná rozpracovanosť týchto otázok by mohla vyvolať dojem, že teisti nemajú rozumné zdôvodnenie svojej viery v Boha, a tak sa môže na jednej strane vytvoriť priestor pre rôzne ateistické a agnostické postoje a na druhej strane sa teológom môže zdať, že tradičná filozofia, postavená na bežnej ľudskej skúsenosti a logickom uvažovaní, im nemá čo povedať. Tento úvod do filozofickej teológie má za cieľ pomôcť čitateľovi urobiť prvé kroky v kritickom uvažovaní o Bohu. Prvé vydanie

Prvý diel filozofickej teológie sa zaoberá otázkami existencie Boha a ľudskej duše, pričom zohľadňuje vplyv súčasných empirických vied. Každé náboženstvo nesie nádej na lepšiu budúcnosť, spojenú s posmrtným životom, ktorá predpokladá presvedčenie o pravdivosti teórií a dobrote Boha. Preto je dôležité preskúmať možnosti existencie po smrti a zázraky ako prejavy Božej dobroty. V histórii existovalo viacero tém, ktoré už nemajú taký vplyv ako kedysi. Krátky prehľad dejín ateizmu v závere dopĺňa tieto témy a poskytuje historický kontext pre vznik ateistických teórií. Tradičný pojem Boha a problém zla sa ukázali ako najväčšie výzvy. Po celé desaťročia prevládal názor, že náboženstvo je odsúdené na zánik, avšak posledné roky naznačujú, že ide skôr o ilúziu. Kým sa na jednej strane šíri sekularizácia, na druhej strane sa rozvíja hlbší záujem o náboženské hodnoty. Tento paradox naznačuje, že sekularizácia môže viesť k znovuoživeniu náboženstva, hoci v inej forme, čo dokladajú nové náboženské skupiny a niektoré fundamentalistické tendencie v rámci existujúcich náboženstiev.

Predložený text objasňuje základné pravidlá racionálneho postupovania vo filozofickom skúmaní a prezentovaní výsledkov filozofickej práce. Môže pomôcť aj všeobecne pri prehĺbení zručností pre intelektuálnu prácu a rozvíjaní vlastnej kultúry kritického myslenia. Paradoxne v kontexte filozofie (a iných príbuzných disciplín), kde všetko stojí na rozumnom vyjadrovaní a zdôvodňovaní, sa môže zdať, akoby neexistovali jasné pravidlá skúmania a postupovania. Filozofická metodológia upriamuje pozornosť na vnútorné pravidlá racionálneho myslenia, keď aktívne analyzujeme, argumentujeme a kriticky prehodnocujeme dané problémy. Technika je už vpísaná v týchto aktivitách a cieľom tejto publikácie je čo najlepšie rozpracovať proces odvíjania myšlienok a poukázať na možné chyby. Úsilie o osvojenie si týchto pravidiel nemá prehlušiť základný postoj „lásky k múdrosti“, skôr naopak. Je to práve láska, ktorá má pohýnať k dôslednému a vytrvalému uplatňovaniu metodologických pravidiel s cieľom lepšie komunikovať, efektívnejšie uvažovať, plodnejšie pracovať, osobne dozrievať a v konečnom dôsledku celkovo ľudsky rásť.