Janko Silan Pořadí knih

Básnik a katolícky kňaz, redaktor vydavateľstva Verbum, Janko Silan (1914 – 1984), je najreprezentatívnejším autorom katolíckej moderny v slovenskej literatúre. Jeho dielo treba rozumieť v kontexte modernej slovenskej literatúry a európskej katolíckej literatúry. V oboch totiž nachádza svoje zdroje a zároveň je originálnou odpoveďou na ich výzvy. Janko Silan nielen filozoficky, ale aj tvarovo vzdialil svoje dielo od dobovo príťažlivých sugescií avantgárd. Bližšie mal k výrazu modernej lyriky, najmä novoromantizmu a symbolizmu, ktorý bol priepustný pre osobnú spirituálnu výpoveď. V zmysle filozofie tomizmu bol presvedčený, že „duch dáva formu veciam“. Preto básnický zážitok a vnútorný tvorivý impulz nadradil nad umelecké programy a manifesty. Svoj básnický štýl postupne oprosťoval od komplikovaných štylizácií, básnických ornamentov, časom aj od pátosu a veľkoleposti. Za výrazovým minimalizmom a štýlovou jednoduchosťou sa skrýva autorova vedomá snaha obrúsiť svoju básnickú výpoveď až na podstatu. Predkladaný zväzok predstavuje osobnosť i jeho dielo autora v novej syntéze básnickej tvorby, autorových estetických názorov, sebainterpretácií a kritických interpretácií, z ktorých mnohé doteraz neboli publikované.

Verše a príhovory básnika a kňaza Janka Silana (1914 – 1984) vydané pri príležitosti storočnice jeho narodenia.

Kniha obsahuje výber z celoživotnej tvorby Janka Silana. Nie je len reedíciou známeho, ale rozširuje podobu Silanovej poézie najmä o básne z obdobia publikačného zákazu. Prináša tak nové postupy tvarovania, ktoré vychádzajú z tlaku tematických zmien (samota, strach, túžba po ľudskom teple, transcendovanie bolesti, humor ako prejav životného nadhľadu). Výber je podnetom na prehĺbenie reflexie o živote a diele Janka Silana.

Janko Silan (1914 – 1984), čelný predstaviteľ katolíckej moderny, pochádzal zo Sily pri Nitre, ale väčšinu svojho života prežil pod Tatrami. Tatranské listy zaostrujú na štyri roky v Ždiari, Javorine a Jurgove v bezprostrednej blízkosti Belianskych Tatier. Tu vznikali jeho vrcholné zbierky poézie Piesne z Javoriny a Piesne zo Ždiaru. Publikácia obsahuje okrem korešpondencie aj jeho prozaické texty o Tatrách (básne v próze, úvahy, rozhlasové príhovory aj denníkový záznam procesu oslobodzovania Ždiaru Červenou armádou v januári 1945).

Záverečný zväzok osemdielneho súboru Silanovej tvorby. Obsah má pestrý. Umožňuje čitateľovi predovšetkým poznať Silanove názory na poéziu, vniknúť do jeho ideových a estetických princípov; prirodzene, všetko sa u neho viaže na kresťanský svetonázor. Autobiografické materiály zase umožňujú poznať mnohé úseky jeho kňazského i občianskeho života. Sú to jeho prvé básne zo stredoškolských čias, napísané ešte pred zbierkou Kuvici (1936); nie sú začiatočnícke, napĺňali ich vážne myšlienky a mali pevný tvar. Je tu i celý cyklus ľúbostných básní. Sú z r. 1939, keď sa definitívne rozhodol stať kňazom. Zväzok dopĺňajú ešte preklady nemeckých básnikov, ktoré mali ladenie jeho vlastnej poézie. Tento zväzok je kľúčom k celej jeho tvorbe.

Kým nebudeme doma. Piesne z Javoriny. Piesne zo Ždiaru.