Publikácia venovaná dejinám ilegálnej Komunistickej strany Slovenska v odboji a v Slovenskom národnom povstaní. Podáva čitateľný prehľad o štruktúre, organizácii a aktivitách slovenských komunistoch v rokoch vojny, vrátane sabotáží, diverzií a partizánskeho hnutia, resp. pôsobenia komunistov a Gustáva Husáka v Povstaní.
Kapitoly z dejín demokratickej strany na Slovensku v rokoch 1944 – 1948.
Kniha sa zaoberá životom Imricha Suckého, vedúceho detektívnej skupiny protikomunistického oddelenia Ústredne štátnej bezpečnosti. Sucký pracoval na policajnom spravodajstve už počas 1. ČSR a podieľal sa na závažných prípadoch, ako bol prípad maďarského špióna Vojtecha Tuku či odhaľovanie sovietskej špionáže v zbrojovkách. Počas Slovenskej republiky 1939 – 1945 sa zúčastnil na zásahoch proti komunistickej ilegalite, pričom "rukami" mu prešlo množstvo neskorších komunistických funkcionárov, ako Viliam Široký a Gustav Husák. Získal závažné poznatky, ktoré mohli mnohých kompromitovať. Po obnovení Československa ho ľudový súd odsúdil na krátky trest, keďže viacerí svedkovia odmietli svedčiť. V roku 1948 emigroval do Viedne, no československá rozviedka ho v septembri 1957 uniesla. Dôvodom bol pokus šéfa ÚV KSČ Antonína Novotného a ministra vnútra Rudolfa Baráka využiť Suckého výpovede na kompromitáciu predsedu vlády Viliama Širokého. Sucký počas výsluchov poskytol obsiahle výpovede, ktoré ohrozili mnohých funkcionárov režimu, čo viedlo k rozhodnutiu straníckeho vedenia nezverejniť informácie o prípade. Po amnestii v roku 1968 opustil väzenie a znovu emigroval do Rakúska, kde na začiatku 70. rokov zomrel.
Predkladané mesačné situačné hlásenia nie sú priamym výsledkom práce okresných náčelníkov, ale skrátenou verziou, ktorú pripravila Ústredňa štátnej bezpečnosti. Okresní náčelníci vypracovávali hlásenia o určených spoločenských javoch a subjektoch, ktoré mohli mať vplyv na štátnobezpečnostný vývoj.
Zborník príspevkov z medzinárodnej vedeckej konferencie, Banská Bystrica 14. - 15. apríla 2005.
Osudy Gustáva Husáka od konca druhej svetovej vojny, až po jeho zatknutie vo februári 1951, teda z časového hľadiska šesť rokov, počas ktorých prešla ČSR i sám Husák mnohými zásadnými zvratmi. V tomto období žil Husák naplno politikou, zastával dôležité štátne a stranícke funkcie a bol tak spoluzodpovedný za vývoj na Slovensku. Ako povereník dopravy sa zaslúžil o rýchlu obnovu vojnou zničeného Slovenska, vo veku tridsaťtri rokov sa stal predsedom Zboru povereníkov a teda slovenským premiérom, patril k vedúcim funkcionárom KSS a intenzívne robil všetko preto, aby komunistická strana dobojovala svoj zápas o absolútnu moc do konca. Stál pri hladkom priebehu februárového prevratu na Slovensku aj následnej kriminalizácii politických oponentov. Musel však znášať intrigy vo vedení strany a zákulisný mocenský boj. Netrvalo dlho a sám sa dostal do pozície, kedy sa ho vzdala vlastná strana. Ostro kritizovaný prišiel o všetky dôležité funkcie a po pár mesiacoch tiež o vlastnú slobodu.
Stretnutie zmiešanej komisie historikov Rumunska a Slovenska: Arad, 6.-9. október 2014.
Venované 70. narodeninám prof. PhDr. Karola Fremala, CSc.
Zborník predstavuje jeden z viacerých kolektívnych výstupov riešiteľov a spolupracovníkov výskumnej úlohy VEGA č. 1/0581/15 „Identifikácia a podoby protikomunistického odboja na Slovensku v historickom kontexte krajín bývalého východného bloku.