Mária Adamová Knihy

Lučenca už neni viac! Týmto lakonickým konštatovaním sa začínal jeden z dobových článkov v Slovenských novinách v auguste 1849. Len niekoľko dní predtým zažili obyvatelia Lučenca tretí požiar vo svojej histórii, pri ktorom mesto ľahlo popolom. Nebol to požiar zapríčinený nešťastnou náhodou. Bol to brutálny koniec, fatálny následok krutých činov. Násilie plodilo násilie, kým 8. augusta 1849 nevyvrcholilo tragédiou. Pri príležitosti 170. výročia čierneho dňa pre Lučenec predkladá autorka (bývalá riaditeľka Okresného archívu v Lučenci a súčasná kronikárka mesta) publikáciu, ktorá osvetľuje príčiny nešťastia, jeho priebeh i následky. Širokej verejnosti tým sprístupňuje doteraz roztrúsené a spravidla len v maďarskom jazyku dostupné originálne opisy a dobové dokumenty.

Kniha má celkovo 170 strán a okolo 650 fotografií aj s podrobným sprievodným textom. Podobná publikácia, ktorá by fotografiami mapovala históriu Lučenca v druhej polovici 20. storočia, doteraz neexistovala.

Publikácia ponúka historický pohľad do života, zvykov, pôsobenia, ale i prenasledovania židovskej komunity v meste Lučenec, ako aj v Novohrade.