Milan Šútovec Knihy

Kniha venovaná štátu, ktorý za predchádzajúce storočie osemkrát zmenil meno a ktorý si nevedel nájsť svoju identitu, a aj preto sa nedožil ani svojich osemdesiatych narodenín.

Aktéri, dokumenty, inštitúcie, politické strany, udalosti Jedinečná encyklopedická príručka mapuje politický život Slovákov od počiatkov formovania slovenského národa a jeho elít v rámci habsburskej monarchie cez spoločný česko-slovenský štát a „vojnovú“ Slovenskú republiku až po súčasnosť. Vyše 600 hesiel predstavuje významné osobnosti, kľúčové udalosti, inštitúcie, mediálne platformy politického života a myslenia (noviny, časopisy), politické a právne dokumenty, politické strany či ideové hnutia. Kniha je primárne určená najmä študentom spoločenských vied, práva či ekonomiky, adeptom politiky a verejného života, publicistom a pedagógom, dobre však poslúži všetkým záujemcom o prehĺbenie znalostí v oblasti slovenských dejín.

Maslo na našich hlavách je zbierkou fejtónov a iných vecí Milana Šútovca písaných pre noviny a časopisy medzi rokmi 2002 až 2010. Chronické problémy našej krajiny a doby autor komentuje vážnejším i nevážnejším tónom a odkrýva tak nedostatky nielen domácej politickej scény, ale aj nie najšťastnejšie zmenenej paradigmy dnešného sveta.

Rozhovory a state 1989 - 2001. Kniha je určená všetkým tým, čo ešte stále majú zaujem o dobré spoločenské ovzdušie v tejto krajine.

Výber troch fabulačne uzavretých próz z románov Južná pošta a Agáty vyšiel pod názvom Kraj za vinicami (1983) a bol určený mládeži.

Literárny historik je zaujatý svojimi zdanlivo neaktuálnymi témami. Avšak aj dnes oživuje svoje dlhoročné poznatky a tiež dáva nahliadnuť do procesu bádania literárnych tém. V spoločenskom kontexte hovorí o živote literárnej vedy cez jej osobnosti (napr. Krčméry, Matuška, Čepan, Hamada), o živote literárnych textov (niektoré diela Margity Figuli) a z literárneho života (edičná politika, Pražská jar, Zväz slovenských spisovateľov v rokoch 1949 – 1950).

Práca Milana Šútovca sa sústreďuje na naturizmus, na jeho tri reprezentatívne, kľúčové a čitateľsky živé diela – Tri gaštanové kone Margity Figuli, Drak sa vracia Dobroslava Chrobáka a Nevestu hôľ Františka Švantnera – autor prísne metodicky analyzuje z hľadiska utvárania postáv, deja,obrazu reality, sujetu a jeho ideovej intencie, pričom cez tematicko-sujetový rozbor odkrýva v týchto dielach folklórno-mýtické podložie. Estetickou aktivizáciou rozličných prastarých folklórno-mýtických fragmentov prozaici totiž chceli v konfrontácii so zvráteným chodom dejín v čase II. svetovej vojny vytvoriť mýticky fundovaný obraz elementárnych ľudských vzťahov k spoločenstvu a prírode, uchránený pred brutálnymi zásahmi konkrétnych dejín.