Pavel Mičianik Knihy

Kniha sa zaoberá účasťou slovenskej armády na operácii BARBAROSSA, čo bol krycí názov pre nemeckú inváziu do Sovietskeho zväzu. Tá sa začala 22. júna 1941 a jej cieľom bola porážka Sovietskeho zväzu v priebehu necelých troch mesiacov. Po piatich mesiacoch, keď Wehrmacht dosiahla Leningrad, Moskvu a dobyla Rostov, sa však nemecký útočný potenciál vyčerpal. Na konci novembra 1941 prešla Červená armáda na juhu frontu do protiútoku a 29. novembra získala späť Rostov. Onedlho sa začala protiofenzíva pri Moskve, ktorá vrhla Wehrmacht o 150–300 km späť. Bolo jasné, že operácia BARBAROSSA skrachovala. Cieľom tejto práce je podľa možností podať čo najsystematickejší a najkomplexnejší obraz o účasti slovenskej armády na nemeckej invázii z pohľadu generácie, ktorá už k opisovaným udalostiam nemá emotívny vzťah a nie je vo svojej práci limitovaná žiadnymi ideologickými smernicami. Práca nie je iba "vojenskou štatistikou" s počtami vojakov, zbraní, padlých a ranených, i keď obsahuje aj tieto údaje. Je predovšetkým o ľuďoch. Od ministra národnej obrany, ktorý posielal vojakov do pekla vojny, až po posledného pešiaka, ktorý s puškou a granátom v ruke útočil na sovietske obranné pozície. Je o ich názoroch a konkrétnych činoch, ktoré Slovákov na jednej strane ukazujú ako národ s negatívnym postojom k vojne, ale na strane druhej ako statočných vojakov keď majú motiváciu k boju.

Druhá, pútavá monografia venovaná problematike účasti slovenskej pozemnej armády na vojne proti Sovietskemu zväzu v rokoch 1941-1944.

Kniha zachytáva málo známe udalosti Malej vojny, ktorú viedlo horthyovské Maďarsko proti Slovensku v rokoch 1938 - 1939. Keďže Mníchovská dohoda nenaplnila maďarské územné požiadavky voči Česko-Slovensku, Maďarsko sa od začiatku októbra 1938 snažilo destabilizovať južné oblasti Slovenska i Podkarpatskej Rusi. Provokovalo nepokoje v radoch maďarskej menšiny, začalo s psychologickou a informačnou vojnou, diplomatickým nátlakom, a napokon vyslalo na územie ČSR teroristické a vojenské oddiely. Česko-slovenské bezpečnostné sily však udržali poriadok na juhu Slovenska a odrazili maďarskú teroristickú ofenzívu. Maďarské provokácie pokračovali aj po Viedenskej arbitráži, ktorá rozhodla o pričlenení južného Slovenska Maďarsku. Maďarským cieľom bola totiž anexia celého Slovenska i Podkarpatskej Rusi. Tento cieľ sa naplnil len v prípade Podkarpatskej Rusi. Vyhlásenie samostatného Slovenského štátu 14. marca 1939 s podporou Nemecka urobilo Budapešti škrt cez rozpočet. Maďarsko Slovenský štát oficiálne uznalo, no o týždeň ho vojensky napadlo z územia okupovanej Podkarpatskej Rusi. Maďarská vojenská agresia proti Slovensku bola vyvrcholením Malej vojny. Vyvolala prudký odpor Slovákov, čo sa odzrkadlilo vyše 50 000 dobrovoľníkmi pripravenými brániť svoju vlasť. Budapešť napokon priznala neúspech svojej stratégie a po ôsmych mesiacoch na konci mája 1939 Malú vojne proti Slovensku potichu zastavila.

Čitateľ dostáva do rúk štvrtý a posledný diel série monografií o Slovenskej armáde v ťažení proti Sovietskemu zväzu (1941 – 1944). Tento diel tematicky nadväzuje na reorganizáciu Rýchlej divízie na 1. pešiu divíziu na Kryme v lete 1943. Obsahuje dve samostatné časti: prvá sa zameriava na sformovanie a nasadenie 1. pešej divízie v rokoch 1943 – 1944, pričom divízia prešla výcvikom na Kryme a následne sa rozdelila na dve časti. Autor sleduje osud divízie až do jej zániku v júni 1944. Druhá časť je odlišná a predstavuje záverečné zhrnutie celej štvorzväzkovej série. Približuje osudy vojakov, ktorí v rokoch 1941 – 1944 padli do sovietskeho zajatia, a ich každodenné skúsenosti na fronte, vrátane vzťahov s príslušníkmi spojeneckých armád a civilným obyvateľstvom. Záverečné kapitoly sú založené na vojnových denníkoch a svedectvách slovenských vojakov, ktorí sa zúčastnili ťaženia. Kniha je venovaná slovenským vojakom a dôstojníkom, ktorí prešli východným frontom, a ich potomkom, ako aj všetkým, ktorí sa zaujímajú o vlastnú minulosť.