Iveta Pauhofová Pořadí knih

Jakou cestu zvolí západní civilizace ? Stojíme na historické křižovatce. Západní civilizace, kdysi dominantní sila, čelí úpadku tradičných hodnot a nástupu nových mocenských center. Dilema civilizací analyzuje tento zlomový okamžik. Bude Západ i nadále lpět na své ztracené nadvládě,nebo se dokáže adaptovat na multipolárni svět, kde roste vliv Číny , Indie a probouzí se Afrika ? Kniha se hluboce zamýšlí nad budúcností lidstva v éře digitalizace. Přinese umělá inteligence prosperitu, nebo se stane nástrojem nové totality ? Odpovědi na tyto palčivé otázky hledá tato provokativní a podnětná kniha.

ámerom publikácie je prispieť k rozšíreniu poznania v oblasti príjmovej polarizácie a nerovnosti na Slovensku. Skúmajú sa tie súvislosti, ktoré najviac reprezentujú reálne disproporcie na regionálnej úrovni a z pohľadu dlhodobého predstavujú ohrozenia v prehĺbení príjmovej polarizácie a náraste nerovnosti. Najvážnejšími endogénnymi determinantmi potenciálneho prehlbovania polarizácie v SR sú nezamestnanosť, predovšetkým nezamestnanosť dlhodobá, a starnutie populácie. Slovensko sa v ukazovateli dlhodobej nezamestnanosti pohybuje medzi krajinami EÚ na „špici pelotónu“, a diferenciácia miery dlhodobej nezamestnanosti vnútri krajiny je veľmi veľká. Keďže je starnutie v regiónoch tiež značne rozdielne, zaujíma nás problémový profil regiónov, ktorý môže napovedať o budúcom vývoji polarizovania. Okrem analýzy mzdových nerovností a polarizácie na regionálnej a odvetvovej úrovni sa skúma priestorový profil príjmovej chudoby, riziká rastu príjmových nerovností vyplývajúce z nastavenia penzijného systému a vplyv exogénnych faktorov na prehlbovanie polarizácie v spoločnosti.

Doterajšiu adaptáciu ekonomiky a spoločnosti na zmenu podmienok, ktoré vyvolala kríza, nemožno považovať ani za uspokojivú, ani za ukončenú. Naopak, problémy sa ďalej kumulujú, vznikajú nové a zväčšuje sa ich vzájomná previazanosť, multiplikujú sa negatívne efekty, ktoré sa komprimujú v stále kratšom časovom úseku. Reakcia v podobe použitia tradičných nástrojov riešenia sa ukazuje ako neúčinná/málo účinná. Vzniká celý rad otázok, ktoré sú smerované do rôznych oblastí teoretickej i praktickej platformy, v snahe získať odpovede na podstatu neúspechov. Tým, že veda, i ekonomická, skúma izolované javy a procesy, podobne ako aj iné vedné disciplíny, má relatívne malú šancu osamotená nájsť potrebné odpovede. Môže však ponúknuť nové východiská, námety a priority, čím sa spolu s interdisciplinaritou prístup k bádaniu v dotknutej oblasti stane perspektívnym. Podstata spočíva v koncepte pulzujúcej ekonomiky, ktorej základné myšlienky sú v tejto publikácii uvedené. Veríme, že povedú k otvoreniu diskusie o novej paradigme ekonomickej vedy a praxe.

Zborník statí Paradigmy zmien v 21. storočí: Adaptačné procesy a pulzujúca ekonomika sa zaoberá otázkami adaptácie na dynamicky sa meniacom svete a novými paradigmami. Prezentuje vybrané aspekty riadenia národného hospodárstva a podnikov a skúma sociálne a ekonomické otázky polarizovaného sveta. Prvá časť sa zameriava na problematiku paradigmy a metodológie v sociálnych a ekonomických vedách, pričom objasňuje súvislosti medzi adaptáciou spoločnosti a pulzujúcou ekonomikou. Dôležitým aspektom je nástup nových technológií a ich vplyv na blížiaci sa civilizačný zlom, ako aj adaptácia funkcií štátu v kontexte globalizácie a integrácie. Publikácia skúma geopolitické procesy, stabilitu v ázijskom regióne a vplyv na ekonomické a civilizačné modely vo svete, vrátane vzťahu medzi Čínou a Západom. Zohľadňuje aj vývoj vzťahov EÚ a Ruska v súvislosti s ekonomickými sankciami. Taktiež sa zaoberá zmenami v energetickom sektore a ich dopadmi na Slovensko. Druhá a tretia časť obsahujú príspevky zahraničných autorov, ktorí analyzujú témy z rôznych teoretických a empirických perspektív.

Publikácia je svojim zameraním a radením statí ďalším príspevkom rozširujúcim pohľad na paradigmy zmien v 21. storočí, na ktoré ako prvá zacielila monografia „Hľadanie kontúr v mozaike“ a zborník statí „Infraštruktúra spoločnosti, infraštruktúra človeka a kontrolovaná spoločnosť“ v roku 2012. Vo väzbe na zásadné zmeny v globálnej spoločnosti, ktoré mali tak ekonomický, ako aj geopolitický dosah, bola v roku 2013 vydaná monografia „Európa, Slovensko – súvislosti globálneho ekonomického a mierového potenciálu“ a v roku 2014 vznikla publikácia „Globálny svet – spolupráca alebo konfrontácia?“ Ambíciou tejto publikácie s názvom „Adaptačné procesy – budúcnosť Európy a Slovenska“ nie je len posunutie poznatkov v oblasti strategického smerovania Európskej únie a súvislostí aktuálneho geopolitického diania, ale prezentovať i rôzne aspekty polarizovania slovenskej spoločnosti, ktoré sú súčasťou tendencií príjmovej polarizácie v globálnom svete. Cez rôzne uhly pohľadov sú odkrývané možnosti a schopnosť adaptácie na komplex zlomových javov v spoločnosti. Akcentovaná je ešte stále nízka miera vedeckého uchopenia vzťahov a súvislostí medzi spoločnosťou, ekonomikou a prírodou, ako aj výhrady voči existujúcim politikám, ktoré pri reagovaní na kumulovanie negatívnych systémových zlomových javov pokračujú v používaní tradičných nástrojov a riešia selektívne parciálne problémy.

Globálna finančná kríza už vo svojej prvej fáze zmenila investičné stratégie mnohých investorov. Nedostatok finančných prostriedkov v krízou zasiahnutých krajinách a prebytok reálnych finančných zdrojov veľkých inštitucionálnych investorov sú dôsledkom zmien na finančných trhoch. Potreba peňažného kapitálu viedla k zmenšeniu niektorých protekcionistických opatrení a odsunula úvahy o narušení národnej suverenity. V období krízy sa aktivizovali suverénne fondy, ktoré sú najväčšími držiteľmi reálnych financií a dokážu ich strategicky využiť pre budúce potreby krajín. Ich činnosť, prispievajúca k stabilizácii ekonomík postihnutých krízou, nie je nezištná; vytvára sa nová mapa sveta, kde si ekonomicky silné krajiny rozdeľujú sféry pôsobnosti. Suverénne fondy sa stávajú významným fenoménom v ekonomických a geopolitických trendoch, podobne ako hedžové fondy, avšak s využitím štátnych zdrojov na dosiahnutie cieľov krajín. Publikácia sa zameriava na expanziu Číny na globálnych trhoch prostredníctvom aktivít jej suverénnych fondov a analyzuje investičné stratégie krajiny v medzinárodnom kontexte. Okrem ekonomických aspektov sa zaoberá aj geopolitickými otázkami, ktoré ovplyvňujú ďalší vývoj v ázijskom regióne, vrátane zahraničných investícií, internacionalizácie čínskej meny a strategického partnerstva medzi Čínou a Ruskom.

Zborník statí, ktorý ste otvorili, je výsledkom úsilia autorov, ktorí sa zúčastnili panelových vystúpení na druhej medzinárodnej konferencii „Paradigmy budúcich zmien v 21. storočí“ v máji 2012 na zámku v Smoleniciach. Autori z rôznych vedných oblastí sa zaoberajú interdisciplinárnymi problémami. Skúmaním infraštruktúry spoločnosti sa najviac problémov, ktoré ovplyvňujú jednotlivcov, objavuje v energetike a zdravotníctve. Tieto oblasti sú podrobne analyzované, pričom sa formulujú požiadavky na energetickú infraštruktúru 21. storočia, ktorá má vytvoriť priestor pre výrobcov, distribútorov a spotrebiteľov na úrovni podnikov a domácností. Dôraz je kladený na potreby Slovenska. Zdravotníctvo, ako kľúčový faktor infraštruktúry, je prezentované cez historický exkurz problémov a súvislostí inštitucionálneho a finančného charakteru. Kumulácia krízových javov otvára diskusiu o kontrolovanej spoločnosti, pričom druhá kapitola sa zaoberá vzťahmi globálnej krízy, polarizácie spoločnosti a mocenských procesov. Obsahuje aj úvahy o bezpečnostných rizikách a otázke, či je bezpečnosť spoločnosti kľúčovým cieľom. Skúmanie týchto oblastí sa presunie do súvislostí globálneho ekonomického a mierového potenciálu vo vzťahu k Európe a Slovensku.

Predstavy o paradigmoch budúceho vývoja spoločnosti závisia od úrovne odbornosti a schopnosti komplexne posudzovať súvislosti minulých a súčasných javov. Regionálny pohľad zohráva kľúčovú úlohu v hodnotení, aké súvislosti sú rozhodujúce pre krajiny a ich regióny. Vývoj spoločnosti odráža procesy, ktoré bolo možné predvídať, ako aj neznáme faktory, na ktoré nebola pripravená. Diskusie o charaktere kapitalizmu sa stávajú čoraz aktuálnejšími, pričom názory sa pohybujú od obhajoby súčasného stavu po presvedčenie, že kapitalizmus sa vyčerpal. Zároveň sa objavujú zložitosti, ktoré si vyžadujú analýzu historického kontextu krajín, skúmanie generačných vĺn a dopady technologických zmien na spoločnosť. Monografia sa zaoberá paradigmatickými otázkami budúceho vývoja v 21. storočí a poskytuje nový pohľad na komplexnosť problémov, ktoré formujú budúcnosť. Cieľom nie je len identifikovať jednotlivé problémy, ale ponúknuť interdisciplinárny pohľad na hrozby dnešnej spoločnosti. Spojením príspevkov z rôznych oblastí sa vytvára mozaika globálnych súvislostí, ktorá sa transformuje do algoritmu globálneho systému. Ide o prvú iteráciu nového myslenia, vyzývajúcu čitateľa k pochopeniu vzťahov, ktoré ovplyvnia našu spoločnú budúcnosť.