Márius Kopcsay Pořadí knih

Román o súzvuku i kontraste odlišných svetov. Dedo Lužko je človekom dvadsiateho storočia, prežil v uniformách celý život, všetky režimy. Karol, jeho vnuk, vyrastal za normalizácie a v ranom kapitalizme. Dedoluško bol večne mladý. Kajoluško je starý už od detstva. Dedoluško sa cítil naplnený a spokojný, hoci žil vo svete neslobody. Kajoluško žije slobodne, napriek tomu zažíva jednu frustráciu za druhou. Dedoluško bol mravným človekom, hoci slúžil nemorálnemu systému. Kajoluško túži po spravodlivej spoločnosti, no sám sa dopúšťa pokleskov. Ako to len dopadne? A kam sa podela žltá taška?

Profesor Valér Mikula označil debut autora za jednu z najlepších slovenských knižiek prelomu storočí. V reedícii prvých troch zbierok poviedok sa stretnete s protagonistami ako Trtkovia, Bojkovia a Muchovia, ktorí vás privedú k škodoradostnému smiechu. ExEdícia získala Národnú cenu za dizajn a humor je autorovou najsilnejšou stránkou. Ten robí z debutu výnimočné dielo, pričom autor využíva široké spektrum humoru – od intelektuálneho po lacný, čím reflektuje dobu, ktorá si tiež v ničom nevyberá. Po „osvojení“ jazyka a ducha doby sa svet, ktorý zobrazuje, zdá ešte cudnejší a nepochopiteľnejší. Protagonisti, ako Spáč, Pisár alebo Muž, sú outsideri našej doby, vybavení zdravotnými problémami, nešťastným rodinným zázemím a ťažkým zamestnaním. Autor im dopraje žiť „ilúziu blbého života“ a túžiť po „skutočnom“ živote, pričom ich napĺňa frustráciou z prázdnoty existencie a zúfalou túžbou prekonať vlastnú situáciu. Život je pre nich „údel“ a „bremeno“, s pálčivým želaním, aby veci boli inak.

Próza Stena je atypický príbeh na hranici sci-fi reflektujúci – v podobe metafory – skúsenosť s totalitnými systémami, a tiež s ich schopnosťou kedykoľvek sa v reinkarnovanej podobe vrátiť. Novela Stena predstavuje metaforu totalitného režimu, jeho zrútenia a opätovného úspešného návratu v ešte agresívnejšej podobe. Interpretácia ostáva voľná, v tom je výhoda metafory. Pod ostrovom a jeho tzv. Ľudovým režimom si môžeme predstaviť fašizmus, komunizmus alebo aj skorumpovanú polodemokraciu, pretože princíp zla a lojality voči zlu ostáva rovnaký. Potvrdzuje to aj svojská genéza príbehu: Prvé časti sa začali rodiť v rokoch 1987 a 1988 pod vplyvom komunistického totalitného režimu. Novelu, teda jej prvú verziu, som však dopracoval v roku 1992 – už s ohľadom na hrozbu nacionalizmu, ktorý vtedy prepukol nielen na Slovensku, ale s oveľa tragickejšími dôsledkami aj na Balkáne. Túto prvú ucelenú strojopisnú verziu som našiel po 25 rokoch – a odrazu, vzhľadom na geopolitické zmeny, ktoré sa v poslednom období odohrali pôsobí opäť aktuálne.

Román nie je napriek svojmu názvu politickým trilerom. Je príbehom hlavného hrdinu, ktorý zisťuje, že vývoj nemusí byť len lineárny a pozitívny, že oslobodenie môže byť aj okupáciou a človek je sám sebe najlepším okupantom. Že s taškou sa dá porozprávať a s fénom chodiť na prechádzky. Že hviezdy nám vysielajú znamenia a že celý vesmír je utkaný z prázdnoty. Dej knihy rámcujú udalosti od Krymu 2014 až po Sýriu 2015 a fejsbúkové diskusie o nich.

Novú zbierku krátkych poviedok päťnásobného finalistu Anasoft Litera spája čierny humor, absurdita, koncíznosť a hutnosť vyjadrovania, vyúsťujúca do epickej skratky.

Najnovšia kniha spisovateľa, scenáristu, publicistu a hudobníka v jednej osobe Máriusa Kopcsaya Veselé príhody z prázdnin už svojím zdanlivo naivným titulom naznačuje odstup od valcujúcej reality, s akou sa stretávame v tomto štádiu nepretržitej reklamnej kampane na budúcnosť. Autorov zmysel pre zachytenie skrivených portrétov „hrdinov našich čias“ má už svoj okruh obdivovateľov, no Veselé príhody z prázdnin zaručene oslovia aj širšiu čitateľskú verejnosť.

Novela ladená v tónoch letnej existenčnej depresie s nešťastným začiatkom a so šťastným koncom. Od súčasného slovenského spisovateľa. Márius Kopcsay vyniká spomedzi iných súčasníkov brilantnou iróniou a humorom. Vydal zbierky poviedok Kritický deň, Stratené roky, Zbytočný život romány Domov a Mystifikátor.

Dvojknižka a dvojcédečko Miniromány je výsledkom spojenia snáh Artfora a Slovenského rozhlasu: 35 v priemere trojminútových textíkov, 35 asi trojstranových nahrávok. Alebo naopak. Na tom koniec koncov nezáleží. Dôležité je, že na Slovensku sa píše.

Mystifikátor by mohol byť absurdným románom o antihrdinovi našej doby, neschopnom „prevádzkovať“ úspešnú existenciu. Mystifikátor by mohol byť aj románom o peripetiách, ktorými sme prešli – od vzniku samostatnej republiky po vznik supermarketov. O marazme, do ktorého sme sa dostali, a o vyvolených jednotlivcoch, ktorí nás spasia. Pravdaže, vďaka pomoci zhora... Alebo zdola? V každom prípade však vďaka pomoci vyspelej mimozemskej civilizácie. Mystifikátor môže byť realistickou prózou, psychiatrickým záznamom, zápiskami paranoika, sci-fi, politickým trilerom, fantasknou groteskou, paródiou na súčasnosť, literárnym (ko)mixom, žánrovým leporelom. Mystifikátor si kladie otázku, či je lepšie byť sledovaný, alebo sledujúci. A najmä – kto riadi náš osud – my sami, alebo tajné sprisahania? Ibaže ONI znovu zariadili, aby sa do knihy žiadna uspokojivá odpoveď nedostala. Čítajte a odpočúvajte v pokoji. Prvé vydanie

Zborník najlepších prác jedenásteho ročníka literárnej súťaže.