Tünde Lengyelová Pořadí knih

Ľudí na celom svete odnepamäti vzrušovali podivuhodné úkazy či udalosti, ktoré si nedokázali vysvetliť. Niektoré z nich pokrok vedy dokázal objasniť, mnohé však stále zostávajú zahalené tajomstvom. Neobjasnené záhady rôzneho druhu neobišli ani našu krajinu. Na území Slovenska sa našlo množstvo tajomných predmetov, svedectiev o zjaveniach a nevysvetliteľných javoch. Odkiaľ sa vzali odtlačky ľudských chodidiel staré milióny rokov, skalné nápisy či kruhy v obilí? Kde je miesto posledného odpočinku svätého Metoda či legendárneho hunského kráľa Atilu?

Slovensko je známe svojimi hradmi, ktoré, hoci dnes mnohé sú len ruinami, v ranom novoveku predstavovali živé centrá každodenného života. Šľachtici museli zabezpečiť dostatok potravín pre seba, rodinu a personál svojich panstiev a hradov. Zachované artefakty, ako kusy dobového mobiliáru, stolovacieho riadu a archeologické nálezy, nám dnes poskytujú obmedzený pohľad na hradné kuchyne a kultúru stravovania v Uhorsku. Portréty s tematikou stravovania ponúkajú len náznaky o vzhľade týchto kuchýň. Jedlá, ktoré šľachtici konzumovali, sa riadili módnymi trendmi a vkusu aristokratického dvora. Dobové kuchárske knihy odhaľujú rôzne jedlá a spôsoby ich prípravy, čo ilustruje pestrosť kuchyne a obľúbené chute šľachtickej spoločnosti. Prestreté stoly, pri ktorých sa schádzala šľachtická rodina s dvoranmi a hosťami, boli výsledkom komplexného procesu, ktorý premenil suroviny na hotové pokrmy. Táto kniha sa zaoberá týmto zložitým procesom a predstavuje unikátne spracovanie témy šľachtického stravovania v našej historiografii.

Odev, strava, domácnosť, hygiena a voľný čas. Po nešťastnej bitke pri Moháči v roku 1526 sa krajina stala vojnovým teritóriom, po ktorom sa preháňali rôzne vojská. Ale aj v týchto ťažkých časoch ľudia túžili po krásnych šatách, po dobrom jedle, zábave, chceli mať pekne a pohodlne zariadené domovy, chceli cestovať, vzdelávať sa a dopriať si niečo viac, než len sivú každodennosť. Kniha podáva obraz o tom, ako žili príslušníci najvyšších spoločenských vrstiev. Prináša odpovede na otázky, aký mali denný rozvrh, ako to bolo s hygienou, čo sa dostávalo na stôl, čo si obliekali a aké boli ich možnosti trávenia voľného času, ale aj aké zvieratá chovali.

Ako vznikla viera v bosorky a v ich škodlivú činnosť? Ako mohla prerásť do krvavých represií a masovej hystérie? Kniha prináša veľa zaujímavých poznatkov o príčinách a okolnostiach tohto fenoménu. Najväčšiu pozornosť v rámci Uhorska venuje územiu dnešného Slovenska. Dokumentuje rozdiely v regiónoch a obdobiach a zachytáva odlišnosti v prístupe predstaviteľov rôznych náboženstiev či cirkví. Opravuje aj mylné tvrdenia o miliónoch obetí. Publikáciu sprevádza bohatý obrazový materiál z mnohých svetových múzeí a galérií, najmä z obdobia baroka – éry vrcholiacej honby na čarodejnice. Naša historiografia doteraz nechala bosorky a procesy s nimi spojené takmer nepovšimnuté. Na rozdiel od ostatných krajín Európy vyšlo na Slovensku len niekoľko prác, ktoré prekročili rámec opisu kurióznych prípadov. Navyše prípadov vytrhnutých z kontextu obdobia, často celkom mylne pokladaného za stredovek. Nové výskumy a autentické dokumenty z procesov umožňujú podať mnohostranný obraz tejto témy počas niekoľkých storočí. Prvé vydanie.

Štyria slovenskí historici v tejto knihe odhaľujú mnohé tajomstvá, prinášajú prekvapujúce a málo známe fakty, ktoré úplne menia náš pohľad na mocných panovníkov a ich najbližších príbuzných, vládnucich v našich končinách od raného stredoveku až po koniec rakúsko-uhorskej monarchie v roku 1918.

Dejiny ranonovovekých šľachtických rodov nepatrili v druhej polovici 20. storočia na území Strednej Európy – snáď s výnimkou Rakúska – k obľúbeným či podporovaným výskumným témam. V Maďarsku, na Slovensku, v Rakúsku, Chorvátsku či Rumunsku zachované archívy aristokratických rodov, ktoré zohrávali v živote Uhorského kráľovstva v 16.-18. storočí často rozhodujúcu úlohu, tak pred pádom železnej opony ani slovenskí ani maďarskí historici nepodrobili systematickému výskumu.

Bola Alžbeta Báthoryová naozaj masovou vrahyňou? Na túto otázku sa pokúšajú nájsť odpoveď dvaja renomovaní historici, ktorí sa zaoberajú „prípadom“ smutne preslávenej čachtickej panej a už niekoľko rokov spolupracujú aj na rôznych medzinárodných vedeckých projektoch. Ich najnovšia kniha je výnimočnou sondou do zmýšľania, zvyklostí a zákonov ľudí v 16. a 17. storočí, v období krutých bojov s Turkami v Uhorsku, keď násilná smrť bola každodennou súčasťou života.

V úvodu publikace přibližuje politickou, vojenskou a společenskou situaci v Uhrách v 16. a na počátku 17. století. V následujících, tematicky vymezených kapitolách sleduje jednotlivá období v životě šlechtické ženy raného novověku v obecnější rovině i na konkrétním případu Alžběty Báthoryové. Autoři hledají na základě literatury i pramenů odpovědi na otázku, jak byla žena šlechtického původu vychovávána a vzdělávána, nakolik mohla být sama sebou a nakolik se musela podřídit dobovým stereotypům a očekáváním. Zabývají se např. sňatkovou politikou, manželstvím, zdravím žen či společenským životem v daném období. Ve druhé části se publikace podrobně věnuje vyšetřování sadistických zločinů, z nichž byla Alžběta Báthoryová obviněna. Na základě studia a střízlivého hodnocení dostupných dokumentů se snaží autoři odlišit mýty od historické reality.