Claude Pujade-Renaud Pořadí knih

Román francúzskej spisovateľky Claude Pujade-Renaud Všetko pokojne spí okrem lásky sa upriamuje na životný príbeh dánskeho filozofa a prozaika Sorena Kierkegaarda, výnimočnej osoby, ktorá bezprostredne zasiahla mnohých súčasníkov a svojím dielom neprestáva priťahovať čitateľov doteraz. Kto bol Soren Kierkegaard, čomu veril, na koho sa spoliehal? Koho sa bál a prečo umrel predčasne? Pujade-Renaudová však román rozvíja ako širšie epické plátno a slávny filozof sa stáva súčasťou autorkinho štúdia ľudskej situácie. Rovnakú pozornosť ako rod Kierkegaardovcov dostávajú aj iné postavy, najmä protagonistka románu Regine, bývalá filozofova snúbenica, ktorá z časovej retrospektívy približuje udalosti zo spoločného života i dianie po jeho smrti. Autorka nadväzuje na tradíciu rozprávačského majstrovstva francúzskeho románu, vykresľuje plnohodnotné charakterové postavy, vťahuje čitateľa do ľudských pohnútok a neuhýba ani pred odvrátenou stránkou života, plne rešpektujúc, že námetom pre román sú skutočné udalosti.

Láska, verše, strach a smrť v životoch Sylvie Plathovej, Teda Hughesa a Assie Wevillovej. Životopisných kníh o Sylvii Plathovej vyšlo od jej smrti v roku 1963 mnoho. Román francúzskej autorky Claude Pujade-Renaudovej Pytliakove ženy však vôbec nie je typickou životopisnou knihou. Je to predovšetkým ľúbostný román. Prepletajú sa v ňom viaceré hlasy, ktoré tento nekonečne smutný rodinný príbeh spájajú do mohutného, neobyčajne plastického a autentického prúdu strhujúceho románu. Sú to hlasy pútavé, fascinujúce, drásavé, ale i úsporné, vždy citlivo narábajúce s nezvratnými faktami z celkom nedávnej minulosti. Vstupujeme nie len do hlavy Teda a Sylvie, ale aj jej matky, rivalky, sestry, jej psychiatra, priateľov či susedov. Sledujeme ich myšlienky, túžby, nálady, ich boje. Román ďaleko presahuje možnosti biografie, hoci sa drží prameňov a faktov, niekedy podaných tak stroho, až to mrazí.

Obyčejnost obyčejného vztahu dvou obyčejných lidí je jevištěm zobrazení krutosti a nemilosrdnosti šedého osudu člověka, toužícího po lásce a něze, která mu však stále uniká každičkým pohybem a gestem jeho bezvýznamnosti a s předzvěstí blížícího se konce.Román Macecha (Belle-mere), oceněný cenou Goncourt des lycéens, formálně vybroušené dílo plné literárního šarmu a elegance, je jedinečnou variací na hořkosladkou chuť samoty v touze po alespoň trochu důstojném naplnění života.