Valerián Bystrický Knihy

Kolektív historikov v tomto súbore príspevkov skúma fenomén propagandy v dejinách Slovenska v 20. storočí, pričom sa zameriava na rôzne kontexty v období plnom zmien. Počas 1. svetovej vojny sa propaganda stala modernou zbraňou, ktorú zdokonaľovali v Rusku a Nemecku, a nielenže formovala obraz nepriateľa, ale aj ospravedlňovala vojnu a podriadenie sa vojnovým nariadeniam. G. Dudeková dokumentuje, ako všetky druhy umenia slúžili propagande, pričom metóda prepojenia pravdy a poloprávd sa osvedčila. J. Benko sa zaoberá propagandou ruskej revolúcie, zatiaľ čo V. Bystrický analyzuje medzinárodné vzťahy. M. Hanula a N. Krajčovičová sa vracajú k slovenským agrárnikom a srbskému dobrodruhovi, M. Micheľ skúma maďarský iredentizmus. L. Dudášová sa zameriava na volebné plagáty a J. Roduľová na vtipkárov. R. Arpáš a M. Čaplovič sa zaoberajú študentskými manifestáciami a obrazom brannej moci. I. Kamenec analyzuje antisemitskú propagandu, M. Hertel ukazuje slovakizáciu verejného života, a O. Podolec dokumentuje vojnu v éteri. I. Baka, Z. Katreba a P. Zelenák skúmajú protipoľskú propagandu a nástup komunizmu. M. Barnovský a J. Pešek sa zaoberajú slovenskou spoločnosťou po roku 1948 a fenoménom strachu. Tri príspevky sa zameriavajú na úlohu umenia v propagande. Kniha obsahuje aj informácie o autoroch, odporúčanú literatúru a výber karikatúr a dokumentov.

Verejnosť vždy prejavovala záujem o život svojich národných, spoločenských či politických elít. Mnohým z nich nemožno uprieť záslužnú prácu za dosiahnutie štátnych a národných cieľov, odhodlanie či sebaobetovanie, no aj im sa za ich pôsobenia prihodili pošmyknutia a zaplietli sa do rozličných afér. Intrigy, peniaze, politická moc, tajomstvá, vášne, alkohol či ženy vedeli poriadne skomplikovať život aj popredným osobnostiam našich dejín. Keď sa aféry nepodarilo ututlať, prerástli do škandálov rozoberaných na verejnosti, ale i serióznej tlači alebo v parlamente. Aj táto stránka tvorila súčasť života spoločnosti a jej elít na konci 19. storočia a v 20. storočí, ktorej prezentovanie patrí ku komplexnejšiemu, no i k ľudskejšiemu, pochopiteľnejšiemu a v neposlednom rade zaujímavejšiemu pohľadu na naše dejiny. O to sa usiluje táto kniha popredných slovenských historikov, ktorej cieľom nie je škandalizovať, ale v širších spoločensko-politických súvislostiach priblížiť naše dejiny cez prirodzené stránky ľudskej povahy, na ktoré by sme ani pri významných osobnostiach našich dejín nemali zabúdať.

Autori publikácie zvolili pri jej príprave chronologický prístup, aby takýmto spôsobom upozornili v primeranom rozsahu na všetky základné stránky udalostí roku 1968 – na ich vnútropolitickú československú (českú a slovenskú) dimenziu vrátane štátoprávnej prestavby republiky, ale aj na medzinárodné súvislosti, reakcie veľmocí, jednotlivých štátov i verejnej mienky vo svete na konkrétne udalosti roku 1968 v Československu, resp. na československý reformný proces ako taký. Z toho je zrejmé, že primárnym cieľom autorov bolo ukázať vývoj na Slovensku v prirodzenej komparácii s dianímv celej Československej socialistickej republike a dianie v Československu v korelácii s jeho odrazom na medzinárodnej scéne, predovšetkým v krajinách vtedajšej Varšavskej zmluvy ovládanej Moskvou. To si vyžadovalo venovať zvýšenú pozornosť aj medzinárodnopolitickým súvislostiam augusta 1968, lebo práve vonkajšie faktory aj vtedy osudovo zasiahli do dejín Československa.

Kniha približuje moderné dejiny Slovenska prostredníctvom špecifického fenoménu - súdnych procesov. Osemnásť tematicky pestrých káuz z konca 19. storočia a z 20. storočia sa odohráva v Uhorsku, v medzivojnovej Československej republike, vo vojnovej Slovenskej republike a väčšia časť z nich pojednáva o udalostiach po Februári 1948 po nástupe komunistickej strany k moci. Kniha prináša nielen veľké prípady, ale aj menej známe či dosiaľ nepublikované procesy, politické, občianskoprávne i trestné spory, skutočné aj vykonštruované. Zachytáva dejiny politiky, legislatívy, propagandy, spoločnosti a osudy postáv našich dejín.

Publikácia vychádza ako prejav uznania a úcty Ľ. Liptákovi, DrSc. pri príležitosti jeho významného životného jubilea. Osobitne poukazuje na jeho plodné pôsobenie v Historickom ústave SAV.

Zborník materiálov z vedeckého sympózia Častá-Papiernička, 5.-7. mája 1992, na ktorom sa zúčastnilo mnoho domácich i zahraničných odborníkov s cieľom načrtnúť politický a osobný profil Jozefa Tisu. Zaujímavosťou bolo, že na sympózium boli pozvaní odporcovia aj obhajcovia názorov J. Tisa (napr. Karol Murín, František Vnuk, Milan s. Ďurica, …) a preto v knhe nájdete aj protirečivé názory. Cieľom zostavovateľov bolo „čitateľovi a záujemcom o osobnosť Jozefa Tisu priblížiť široké spektrum názorov, ako aj možnosť vnútorného dialógu a zaujatia vlastného stanoviska“ a to aj napriek tomu, že sa organizátori sympózia i redakcia zborníka s mnohými názormi nestotožňuje.

Bezprostredne po vzniku Slovenského štátu, ale aj neskôr v emigrácii za druhej svetovej vojny i v ďalšej emigrácii po roku 1945 sa aktéri udalostí vývoja na Slovensku koncom 30. rokov vracali k ich hodnoteniu. Všetky tieto práce sú viac-menej prirozdene ovplyvnené politickým a ideologickým zameraním ich tvorcov a navyše silne podmienené dobou vzniku. S rovnakým prístupom treba hodnotiť výpovede obžalovaných pred vyšetrovateľmi. Na druhej strane je vo všetkých týchto prácach zachované obrovské množstvo faktorov a informácii, s ktorými sa nemožno stretnúť v archívnych dokumentoch alebo periodickej tlači. Boli a sú roztrúsené po archívoch v Českej republike, Slovenskej republike, alebo sú v osobnom vlastníctve na Slovensku a v zahraničí a niektoré, ako napr. Denníky K. Sidora odmietajú majitelia dať k dispozícii bádateľom...

Kapitoly k 70. narodeninám PhDr. Valeriána Bystrického.

Stav, východiská a perspektívy: Zborník materiálov zo sympózia v Častej-Papierničke 23. 11-25. 11. 1993.

Publikácia na základe nových zverejnených dokumentov a literatúry ich však skúma v širších súvislostiach stredoeurópskeho vývoja, organizácie bezpečnosti štátu v 30. rokoch min. storočia, zahraničnej politiky Česko-Slovenska, plánov tretej ríše na vy hlásenie samostatnosti, vzťahov nacistov a politických elít autonómneho Slovenska a postoja slovenskej spoločnosti k problémom medzinárodného vývoja. Dokumentuje, že plány Berlína ohľadom slovenského štátu mali potvrdiť argument, že došlo k vnútorném u rozpadu republiky, ukázať rozdielne názory predstaviteľov ľudovej strany a ostatných politických subjektov na štátoprávne postavenie Slovenska v republike, na vývoj medzinárodnej situácie a na vznik a existenciu samostatného štátu. Nedeliteľnou súč asťou práce je ideologicko-politické zdôvodnenie a zhodnotenie 14. marca 1939.

Výber zo štúdií súčasného slovenského historika. Z obsahu: 1, Diplomatické a vojenské garancie bezpečnosti ČSR proti nacionálnosocialistickej agresii 2, Pokus o politické a hospodárske upevnenie Malej dohody (1933) 3, Problémy integrácie a bezpečnosti v 30. rokoch 20. storočia 4, Balkánske štáty a organizácia bezpečnosti v 30. rokoch 5, Dohoda štyroch veľmocí v Mníchove roku 1938 6, Národnostný štatút a štátoprávne programy na Slovensku roku 1938 7, Slovenská otázka v medzivojnovom Československu 8, Politické rozvrstvenie spoločnosti na Slovensku vo svetle obecných volieb roku 1938 9, Eduard Beneš a Slovensko (1918-1938) 10, Milan Hodža a československé vzťahy koncom 30. rokov 11, Slovensko a Mníchov 12, Vysťahovanie českých štátnych zamestnancov zo Slovenska v rokoch 1938-1939 13, Politika KSČ na Slovensku od Mníchova do 14. marca 1939 14, Príčiny a podmienky vzniku nekomunistickej protiľudáckej opozície (6. 10. 1938 – 14. 3. 1939) 15, Jozef Tiso a 14. marec 1939 16, Dokumenty o postoji Eduarda Beneša k česko-slovenským vzťahom koncom tridsiatych a začiatkom štyridsiatych rokov 17, Žilinská dohoda 6. októbra 1938

Tím autorov - historikov z Historického ústavu SAV v tomto diele "poskytuje hĺbkový a na odbornom štúdiu postavený pohľad na obdobia a udalosti, ktoré zásadným zpôsobom formovali súčasnú podobu slovenskej spoločnosti". Kniha je chronologicky členená do častí:1948-1978, 1918-1945, 1945-1992

Tretí diel Slovenska v 20. storočí sa zaoberá mimoriadne dôležitým historickým prelomom v roku 1918 a nasledujúcimi dvoma desaťročiami v dejinách Slovenska. Bola to historická epocha, o ktorej možno v retrospektívnom pohľade bez zveličenia povedať, že mala v slovenských dejinách jedinečný, nezastupiteľný význam.

Publikácia je určená odbornej, ale i laickej verejnosti na Slovensku a v zahraničí so záujmom o históriu. Hlavnou myšlienkou, ktorá predchádzala vypracovaniu vedeckej koncepcie, definovaniu cieľov a samotnej realizácii tohtovýskumného projektu bolo uverejniť nové dokumenty a tým prispieť k objasneniu predstáv politických subjektov na Slovensku o štátoprávnom usporiadaní krajiny na sklonku 30. rokov 20. storočia – konkrétne k ich typológii, podmienkam formovania a medzinárodnému kontextu, ďalej priblíži pestrú škálu možností usporiadania Slovenska a riešenia slovenskej otázky, ktoré oscilovali od autonómie po samostatnosť. Predpokladaný prínos knižnej edície dokumentov má spočívať v zaplnení príslovečných bielych miest v slovenských dejinách a v neposlednom rade v oživení vedeckej diskusie a podnieteniu výmeny názorov o Slovensku a slovenskej otázke v záverečnej fáze medzivojnového obdobia na domácom i medzinárodnom vedeckom fóre.

Udalosti v dňoch 14. a 15. marca 1939 predstavujú významné medzníky českých a slovenských dejín. Došlo k rozbitiu, alebo k rozpadu republiky? Autori kolektívnej monografie ponúkajú interpretácie tohto procesu v kontexte medzinárodného aj vnútropolitického vývoja Česko-Slovenska.

Bezprostredne po vzniku Slovenského štátu, ale aj neskôr v emigrácii po roku 1945 sa aktéri udalostí vývoja na Slovensku koncom 30. rokov vracali k ich hodnoteniu. Všetky tieto práce sú viac-menej prirodzene ovplyvnené politickým a ideologickým zameraním ich tvorcov a navyše silne podmienené dobou vzniku.