Mária Bátorová Knihy

Mária Bátorová je „dvojdomou autorkou“, ktorá sa na začiatku 90. rokov presadila ako literárna vedkyňa, skúmajúca tabuizované témy v slovenskej literatúre. Jej dielo zahŕňa významné publikácie, ako Biele miesta v slovenskej literatúre (1991) a Roky úzkosti a vzopätia (1992), a komparatívnu prácu J. C. Hronský a moderna (2000), ktorá objasňuje väzby medzi Hronským a európskou literárnou modernou. V tejto dobe sa Bátorová začala venovať aj próze, pričom jej novely, ako Zvony v kameni (1991), sa zameriavajú na psychologické aspekty ženského sveta. Jej dielo sa vyznačuje kombinovaním prózy s poéziou, pričom poézia buď kontrastuje s prózou, alebo ju lyricky dopĺňa. Román Stred (2010) obsahuje dokonca dve básne. V roku 2008 vydala výber z poézie Púšte a oázy, ktorý pozostáva z troch tematických oddielov. Prvý oddiel je venovaný zosnulým, druhý sa zameriava na občianske a etické témy, a tretí obsahuje intímne reflexie. Názov zbierky „Už“ symbolizuje prechod medzi životom a smrťou. Obálka, navrhnutá Františkom Hříbalom, zobrazuje tancujúce postavy v kruhu, čo evokuje večný cyklus života.

On the basis of the literary work and life of one of the Charta 77 signatories, Dominik Tatarka, this work addresses the topic of dissident literature. By the use of the comparative method Slovak literature is analysed alongside other literatures of Central Europe, as well as French.

Nový román Márie Bátorovej zachytáva život intelektuálov súčasnej Bratislavy. Pútavo vykresľuje nielen atmosféru ich stretnutí, ale aj osudy troch generácií v pohnutom období začiatku tretieho tisícročia, keď formujúca sa demokracia vyplavuje na povrch stigmy minulosti. Vynikajúco zachytáva nielen psychológiu jednotlivých postáv, ale vytvára aj mozaiku najaktuálnejších spoločenských problémov. Autorka rieši v zážitkoch postáv popri principiálnych otázkach slobody a služby štátu či významu náboženstva pre modernú spoločnosť problémy emigrácie a núteného exilu, ako aj základné medziľudské vzťahy, ako sú láska a rodinné putá. Vo filozofickej rovine rozoberá existenčnú bázu, vnútornú platformu, na ktorej stojí rovnováha moderného človeka – pomyselný stred – etická norma, od ktorej sa spontánne vzďaľujeme a vedome sa k nej vraciame, ak máme silu a odvahu žiť plnohodnotný život. Román Stred s vnútornou drámou postáv je moderný román esej, plný úvah o zmysle života a jeho naplnení.

A.Žarnov, R.Dilong, M.Šprinc, G.Zvonický, K.Strmeň, P.Hrtus Jurina, L.Lahola, S.Mečiar... osudy a tvorba exilových autorov. Prehodnotenie 3 vývinových úsekov - medzivojnovej literatúry, literatúry období Slovenskej republiky, povojnovej literatúry. Jedna kapitola je venovaná Katolíckej moderne.

Der Roman „Dauern“ ist eine lose Fortsetzung des Romans „Die Mitte“ und thematisiert die fiktive politische Situation in der Slowakei mehr als dreißig Jahre nach der Samtenen Revolution. Die Handlung spielt sich in der Familie und im öffentlichen Leben ab und stellt die zentrale Frage, ob man sich während politischer und gesellschaftlicher Wandlungen mit Ehre und Charakter durchschlagen kann. Kann man sich in solchen Zeiten weiterhin frei der Forschung hingeben und vielleicht etwas Positives zur Demokratie beitragen? Intellektuelle Debatte und differenzierte Reflexionen reichen von konkreten Fertigkeiten bis zu allgemeinen historischen Kenntnissen. Der aus dem Slowakischen übersetzte Roman wirft zudem einen Blick auf Erlebnisse und Erfahrungen während der hektischen Corona-Zeit. Zugleich ermöglicht er präzise psychologische Einblicke in einzelne Schicksale, Beziehungen der Protagonisten und zeigt, auf welche Art und Weise und mit welchen Werten sich das Leben positiv entwickeln und halten kann.

Trvanie je spoločenský, rodinný a zároveň politický román. Dej sa odohráva v Bratislave, tridsať rokov po Nežnej revolúcii. Vývin jednotlivých postáv k vyhraneným typom, ktoré predstavujú, sa odohráva aj cez retrospektívy až do 20. storočia. Postavy spájajú príbuzenské vzťahy, ale sú toaj pevné priateľstvá, utužované stretaním v záhrade manželského páru, zasiahnutom osudom jedinej dcéry. Pevnosť a súdržnosť postáv väzí v hodnotovej hierarchii, ktorú si pestujú a presadzujú, pokiaľ sa dá, do spoločenských a politických procesov. Keďže sa po roku 1989 pre túto krajinu otvoril svet, znamenajú časté študijné alebo pracovné cesty protagonistov románu aj porovnanie Slovenska so svetom. Román nesie nádejné posolstvo o tom, ako kladné hodnoty podporujú pretrvanie bytia.