Viera Múdra
Curriculum vitae - alebo ako som sa rozhodla napísať niečo o sebe ... som človek, osoba ženského pohlavia, živá bytosť, cicavec ... jedna z mnohých ... neviditeľná bodka na našej planéte ... mám rada, keď sa veci hovoria narovinu, je zbytočné chodiť okolo "horúcej kaše" - tú si radšej uvaríme...
- TAKTO TO VŠETKO ZAČALO...
...asi pred 16 rokmi (písal sa vtedy rok 1998) som ešte nevedela okrem sáčkovej polievky, čaju, kávy a francúzskych zemiakov uvariť takmer nič. Vedela som akurát ošúpať zemiaky, cibuľu, mrkvu. Aj keď babička hovorila, že robím hrubé šupy. Niekedy predtým, v ôsmej triede som upiekla akúsi bublaninu, žiadny zázrak. Pokúšala som sa robiť aj sušienky podľa receptu Anny zo zeleného domu (dievčenský román od Lucy Maud Montgomery), a keďže cesto bolo stále riedke a nedali sa vykrajovať, prisýpala a prisýpala som múku... výsledok, bol asi taký, že keď ich tato jedol, tak diplomaticky povedal, že sa cíti ako Pán Ježiš na púšti... No časom sa to celé hádam zlepšilo, stravníci sa nesťažujú ;)
Iskierkou zapálenia sa a mojej neskoršej vášne pre činnosti v kuchyni bola láska. Žiadna láska k jedlu. Láska k mojim milovaným - manželovi a nášmu malinkému novonarodenému synčekovi. Dobre časovo naplánované! Príslovie, že láska ide cez žalúdok v tomto prípade nefungovalo – či áno? ... ale o tom neskôr.
Už vtedy som pochopila, že nie je JEDLO ako JEDLO. A že práve to jedlo (okrem iného), nám môže byť JEDOM, alebo LIEKOM.
Väčšinou prvý pokus v kuchyni vyšiel na jednotku, málokedy sa stal opak. Tvrdenia naokolo o tom, aké je to náročné na čas, prípravu, dodržanie postupu, atď. a že aj tak to nevyjde, sa mi zdali nepochopiteľné a smiešne. S úžasom som sledovala, ako mi moje prvé kysnuté cesto krásne rastie, pizza bola ako z pizzérie. Zavárané lečo, alebo broskyne? Žiadny problém! Viečka chytili, nič sa nepokazilo. Vierka to zvládla! Svoju prvú, prvučičkú tortu som upiekla 25. marca 2000 k prvým narodeninám nášho synčeka (dnes puberťáka). Tvarohovo – ovocnú, aby ju mohlo ročné dieťa konzumovať. Bola úžasná. Vtedy sme na Slovensku ani nechyrovali, že dnes by dostala názov cheesecake!!!
Toto je ona - moja prvá torta, 25/03/2000
Vynárajú sa mi spomienky, aká som bola na svoj výtvor hrdá, hlavne keď všetkým chutila a konzumenti neboli skúpi na pochvalu. A s chválou a úspechmi medzi hrncami, pekáčmi a vareškami rástla VÁŠEŇ ku kulinárstvu a CHUŤ pokračovať, rásť a napredovať ďalej. Stala sa zo mňa GASTROMANIAČKA....
- STALA SA ZO MŇA GASTROMANIAČKA
... všetko so všetkým súvisí. Nielen v živote, ale aj v kuchyni. Začínala som klasickými slovenskými domácimi receptami a skončila medzi sushi, indickým karí a raw tortami. Opis ako z rýchlika, ja som na to potrebovala dobrých 15 rokov. HURÁÁÁ, EVOLÚCIA!!!
- EVOLÚCIA POKRAČUJE... prečo tento BLOG?
Teším sa. Učím sa celý život (a na vlastných chybách!). A veľmi ma to baví. Objavovať neobjavené, skúšať nevyskúšané a overovať už potvrdené. Rada sa inšpirujem dobrými a zaujímavými receptami. Obzory rozširujem po celom svete ... viem, že nie som žiadna macherka, či profíčka. Doteraz som svoje home-made „kulinársko amatérske veldiela“ uverejňovala na svojom osobnom facebookovom profile. Reakcie boli rôzne:
a) ...“kedy už konečne vydáš kuchársku knihu?“...
b) ...“neustále zverejňuješ nejaké recepty, fotografie jedál, koho to zaujíma?“
Moja odpoveď k a): Na vydanie kuchárskej knihy sa necítim. Stále som ešte len na začiatku. Nejaké predstavy v hlave sú, ale chce to veľa času a skúseností. Možno raz!!! Na dôchodku?
Moja dpoveď k b): A zase ma musel nakopnúť manžel: „Prečo si nezaložíš blog?“ ... lebo, lebo, lebo takých je veľa, nevarím tak často a vo veľkom štýle, nemám správne pomôcky, dobré oko fotografa. Chce to veľa času a skúseností.
Tak ako to už v mojom živote chodí, že postupnosť mojich preferencií sa vzďaľuje od „normálu, zabehnutých tradičných zvyklostí a noriem“, momentálne som sa rozhodla: „B je správne!“
Moje inšpirácie sú všade naokolo. Cestovanie, internet, kuchárske blogy, kuchárske knihy, časopisy, dobrí ľudia, odporúčania, ... Stále nachádzam nové a nové zdroje, čo ma teší a zároveň posúva ďalej.
- ... LÁSKA IDE CEZ ŽALÚDOK
... sa časom potvrdilo. Zase som si to potrebovala overiť na vlastnej koži. A trvalo to dlllho. Ale na základe svojho dlhoročného výskumu a testovacích schopností môžem toto vyjadrenie doplniť o svoj poznatok: „nielen láska, ale aj zdravie, ide cez žalúdok...“ to je GÓL, čo? Absolútne primitívna vec, ktorú vie aj malé dieťa, priemerne vzdelaný človek... napriek tomu nič tomu nenasvedčuje. Celosvetový nárast civilizačných ochorení (cholesterol, vysoký krvný tlak, obezita, cukrovka, alergie, atď.) nevynímajúc deti hovorí, že opak je pravdou. Samozrejme vonkajšie vplyvy, pesticídy, herbicídy, insekticídy, GMO, atď. vpravované do nášho žalúdka prostredníctvom (ne)lákavého a pohodlného fastfoodu, ale aj nevinne vyzerajúcich a zdravých jedál celú túto situáciu vôbec nezlepšujú. Dovolím si tieto tvrdenia napísať a nemám problém s nikým o nich polemizovať. Záleží mi na zdraví svojich blízkych. Možno sa Vám budem zdať niekedy otravná, ale ak inšpirujem čo i len jedného človeka, všetko toto má pre mňa veľký význam.
- ... ZDRAVIE IDE (aj) CEZ ŽALÚDOK
PRETO: používam základné suroviny, veľa zeleniny a ovocia, koreniny, bylinky.
PRETO: nepoužívam polotovary, výrobky s dlhšou trvanlivosťou, čo najviac sa vyhýbam akejkoľvek chémii v potravinách, emulgátorom a farbivám. Nejem mäso a mäsové výrobky (dnes to už ani mäso nie je, ale balíček rastových hormónov a antibiotík), lepok. Občasne jem ryby, morské plody. Výnimočne občasne (párkrát do roka) bravčovú masť a oravskú slaninku. Logiku v tom prosím nehľadajte. Pre svoje zdravie a zdravie svojej rodiny sa mi toto momentálne zdá byť najrozumnejšie riešenie. Moje presvedčenie je podložené faktami a vyplýva z rôznych celosvetových výskumov, ktoré neustále sledujem. Vždy sa nájdu argumenty pre aj proti. Nikoho nepresviedčam, nemanipulujem, nenútim. Každý z nás je tvor s rozumom a slobodnou vôľou. Rozhodnutie je na ňom samom. Ja sama možno časom, novými skúsenosťami a pohľadmi na svet svoj súčasný postoj zmením. Ale nechajme to na vývoj.
PRETO: preferujem vegetariánsku, vegánsku a vitariánsku (raw) stravu. Do pozície vegetariána, vegána, či vitariána sa napriek tomu neškatuľkujem. Milujem indickú, ázijskú, taliansku, grécku kuchyňu, ale aj slovenskú a slovanskú kuchyňu z čias, kedy ľudia nevedeli, čo je to blahobyt.
PRETO: nedôverujem ničomu, čo som si nepripravila vlastnými rukami a akékoľvek ubezpečenia, že jedlo obsahuje, alebo neobsahuje hento, či toto, beriem na ľahkú váhu. Moje telo je neskutočne dobre vycvičený indikátor kvality a obsahu určitých surovín a do 1-2 hodín viem, či bolo tvrdenie založené na pravde, alebo mojej dôverčivosti... → najoptimálnejšia situácia je, keď si môžem jedlo vlastnoručne pripraviť!
- ...V JEDNODUCHOSTI JE KRÁSA
Jednoduché, rýchle, lacné, bezmäsité, ale hlavne ZDRAVÉ jedlo. O ňom bude tento blog. Praktický koníček – mama spokojná, rodina najedená.
- POĎAKOVANIE
Úprimne a z celého srdca ďakujem všetkým ľuďom (hlavne svojmu manželovi a spolužiačke a kamarátke Vladke G.), ktorí ma nakopli, aby som túto myšlienku zrealizovala. Ďakujem celej svojej rodine, manželovi „podruhé“, deťom, rodičom, kolegom, a všetkým, na ktorých svoje kuchárske umenie testujem a chutí im. Taktiež ďakujem ľudom, ktorí si chodia ku mne po rady a inšpirácie a dôverujú mi natoľko, že si niektorý z mojich receptov ukuchtia sami. Záver: ...ufff, A JE TO VONKU, ale som sa rozpísala. Sama sebe sa čudujem, že som to zvládla ;) Teraz už len pridávať recepty.