Vladimír Leško Pořadí knih (chronologicky)

Sborník z medzinárodního filozofického sympozia „Heidegger v Česku, Poľsku a na Slovensku“, který uspořádala 6. a 7. července 2017 Katedra filozofie a dějin filozofie Filozofické fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košicích.

Dejiny filozofie sú určené širokému okruhu čitateľov, zaujímajúcich sa o poznanie filozofického myslenia od antiky až do súčasnosti. Základný cieľ nového spracovania dejín filozofie vidím v ponuke knihy širokej verejnosti, ktorá by obsahovala to najpodstatnejšie z dejín západoeurópskej filozofie.

Filozofický svet si pripomínal v roku 2007 výnimočné výročie – dve- sto rokov od prvého vydania geniálnej práce Georga Wilhelma Friedri- cha Hegela Fenomenológia ducha (1807). Dozaista, môžeme mať rôzne hodnotové stupnice najdôležitejších filozofických prác napísaných v dejinách filozofie, ale vyššie uvedené Hegelovo dielo by v nich určite nemalo chýbať na popredných miestach. Hegelova Fenomenológia ducha rozhodujúcim spôsobom zmenila filozofický diskurz 19. storočia a výrazne ovplyvnila aj filozofiu v 20. storočí. Málokto z veľkých filozofov si po Hegelovi mohol dovoliť nevšímavo obísť filozofické dielo vrcholného predstaviteľa nemeckej klasickej filozofie z roku 1807 a nečerpať či už pozitívne alebo kriticky z jeho filozofického odkazu.

Dejiny filozofie sú určené širokému okruhu čitateľov, zaujímajúcich sa o poznanie filozofického myslenia od antiky až do súčasnosti. Základny cieľ nového spracovania dejín filozofie vidím v ponuke knihy širokej verejnosti (osobitne vysokoškolským študentom), ktorá by obsahovala to najpodstatnejšie z dejín západoeurópskej filozofie.

Dejiny filozofie sú určené širokému okruhu čitateľov, zaujímajúcich sa o poznanie filozofického myslenia od antiky až do súčasnosti. Základny cieľ nového spracovania dejín filozofie vidím v ponuke knihy širokej verejnosti ( osobitne vysokoškolským študentom), ktorá by obsahovala to najpodstatnejšie z dejín západoeurópskej filozofie.

Zámerom autorov knihy bolo predstaviť osvedčený model dejinnofilozofického procesu. Rozhodujúce úsilie bolo sústredené na hlavné vývinové obdobia a osobnosti s dôrazom na vysvetlenie ontologických a neotických problémov, nezabúdajúc pri tom ani na ďalšie rozmery dejinnofilozofického myslenia.