Adam Hudek Knihy

Čechoslovakismus patří mezi nejspornější pojmy českých a slovenských dějin. Byl-li jedněmi vnímán jako snaha o prosazení české nadvlády na Slovensku, pro jiné představoval symbol zápasu o republiku a státně-politickou existenci v meziválečném období. Autoři a autorky knihy zbavují čechoslovakismus jeho emocionálních nánosů a pojímají jej jako důležitý koncept, jehož proměny a kulturně-politické souvislosti sledují od poloviny 19. století až po rozpad Československa v roce 1993. Publikace předních českých a slovenských historiků a historiček je určena nejen pro odborné publikum, ale i širší veřejnosti, zejména novinářům, učitelům či pracovníkům diplomatického sboru.

Hlavním záměrem publikace je prezentovat širší odborné veřejnosti i dalším zájemcům výsledky současného výzkumu vybraných aspektů historie českého a slovenského komunismu, komunistické strany, ale také vztahu společnosti k této ideologii. Jednotliví autoři se pokusili přispět k analýze a zhodnocení českého a slovenského komunismu a představit ho (stejně jako Komunistickou stranu Československa a její dceřinou slovenskou organizaci) ve dvou základních časových a historických etapách. Jejich studie potvrzují, že český a slovenský komunismus je podstatným a v mnoha ohledech tragickým obdobím nedávné minulosti Československa. Jsou cenným příspěvkem k poznání komunismu jako systému a svébytného mezinárodního fenoménu zejména ve druhé polovině 20. století.

Špecifikom fungovania historickej vedy v socialistickej diktatúre, bola jej, takmer absolútna, podriadenosť vládnej moci. To znamenalo, že hlavné kontúry národného príbehu netvorili historici, ale stranícky aparát na základe svojich ideologických požiadaviek. Vytváranie národného príbehu striktne kontrolovalo stranícke vedenie dohliadajúce na to, aby „výsledný produkt" vyhovoval jej ideologickým a najmä legitimizačným požiadavkám. Historici boli degradovaní len na „prostredníkov", ktorí mali na vedeckej báze realizovať predstavy vládnej moci. „„Zákonitosti" vývoja ľudstva ... sa v predstavách ideológov neoverovali, ale potvrdzovali. To znamená, že výskum mal hľadať doklady pre to, že tomu tak bolo (à la these) a nie hľadať a zhromažďovať materiál a až z neho konštruovať „minulosť"". Ideologizácia vedy, najmä v 50. rokoch, spôsobila jej pád na úroveň primitívnej indoktrinácie „širokých más". Komunistický režim sa riadil Orwellovským: „Kto kontroluje minulosť, kontroluje budúcnosť; kto kontroluje prítomnosť, kontroluje minulosť".

Pre pochopenie vývoja každej modernej spoločnosti je potrebné poznať jej politické, ekonomické, intelektuálne a kultúrne elity. Bez vedeckého analyzovania týchto špecifických skupín nie je možné vysvetliť fungovanie rôznych podôb a prejavov moci a jej reprodukcie. Pri pohľade na slovenské dejiny 19. a 20 storočia dominuje presvedčenie o výrazných personálnych, inštitucionálnych a sociálnych diskontinuitách, ktoré pravidelne postihovali úzku vrstvu „národných elít“. Platnosť tejto hypotézy overujú autori/ky knihy na osudoch konkrétnych významných osobností a jednotlivých typologických skupín elít. Spochybňujú zakorenené predstavy o radikálnych kariérnych zlomoch, ktoré veľmi často neobstoja v konfrontácii s empirickými dátami. Publikácia je chronologicky vymedzená poslednou dekádou 18. storočia a etablovaním komunistickej diktatúry v Československu v 50. rokoch 20. storočia. Má ambíciu pomôcť čitateľom pochopiť minulé i súčasné vývojové tendencie a je určená odbornej komunite, ale i každému zvedavému a kriticky mysliacemu čitateľovi.

Stretnutie zmiešanej komisie historikov Rumunska a Slovenska: Arad, 6.-9. október 2014.

Monografia venovaná štúdiu problematiky obrazu bratov Cyrila a Metoda v historickom vedomí a pamäti 19. a 20. storočia na Slovensku.