Novinár Jozef Hajko sa už niekoľko rokov venuje téme Slovenské národné povstanie a prvá Slovenská republika. Počas výskumu nepracoval len s historickou literatúrou, ale čerpal aj z diel slovenských spisovateľov, ktorí sa danej téme venovali. Hľadal odpovede na otázky, čo sa dialo v mysliach ľudí pred, počas a po existencii slovenského štátu vojnových rokov. V desiatich kapitolách rozoberá politickú a sociálnu situáciu, ktorá v danom období vládla v Európe, všíma si hospodárske, politické a kultúrne vzťahy na Slovensku, úlohu SNP, jednotlivcov i komunity.
Publicista Jozef Hajko sa v knihe Odsúdení na dohodu venuje spoločnej histórii dvoch susediacich národov. Pri svojej práci čerpal nielen z historickej, ale aj beletristickej literatúry. Okrem základných historických udalostí si autor všíma tiež postoje, správanie i „typické charakteristické rysy" oboch národov, s dôrazom na celkovú podobnosť, čo môže byť výsledkom tisícročného spolužitia. Pohľad do „duše" príslušníkov týchto národov dopĺňa o postrehy získané z beletrie. Odkrýva príčiny vzájomného nepochopenia, dotýka sa období, ktoré boli pre jednu aj druhú stranu priaznivé i bolestivé. Prichádza k záveru, že osudy Slovákov a Maďarov sú stále späté, hoci už takmer sto rokov žijú v rozdielnych štátoch. Naznačuje riešenia kadiaľ sa uberať, aby sa národy vyhli vzájomným konfrontáciám a napredovali v úspešnom samostatnom vývoji. Obohatením publikácie je resumé v anglickom a maďarskom jazyku.
Azda nič lepšie nevystihuje vzťah Rómov a Slovákov než biblická parafráza, ktorá naznačuje, že za súčasnú neradostnú situáciu nesú zodpovednosť obe strany. Publicista Jozef Hajko sa vo svojej tretej knihe venovanej citlivým spoločenským témam (Odsúdení na dohodu, 2011 - spolužitie Maďarov a Slovákov; Nezrelá republika, 2009 - SNP a Slovenský štát) snaží vniesť svetlo do problematiky, ktorá vyvoláva asi najextrémnejšie reakcie v spoločnosti. Sumarizuje dejiny Rómov a ich život na území Slovenska od Uhorska až po súčasnosť, charakterizuje politiky jednotlivých režimov a prichádza k záveru, že hoci tu Rómovia žijú už vyše pol tisícročia, Slováci a Rómovia sa navzájom nepoznajú.
Slovensko bolo jednou z prvých európskych krajín, kde nakrátko vznikla boľševická republika. Táto kniha zachytáva sled udalostí, po ktorých sa tu neskôr naplno presadil komunistický režim. Pomocou bohatej faktografie, o ktorú sa opiera, pomáha pochopiť, ako sa mohla diktatúra presadiť bez väčšieho odporu obyvateľov Československa. A následne opisuje teror, ktorý im priniesla. Celý proces zachytáva od prvých prejavov v Rakúsko-Uhorsku až po rozvinutie v Československu v druhej polovici 20. storočia. Od idealistického koketovania s Marxovými myšlienkami po krvavé prenasledovanie tisícov ľudí. Od rešpektovanej slobody názoru jednotlivca po spútanie človeka v zastrašenej a zmanipulovanej mase.
Autor knihy skúma život Alexandra Dubčeka, ktorý sa snažil uskutočniť komunistický experiment s dôrazom na ľudskosť. Dubček, výnimočná osobnosť v dejinách Československa, sa počas svojej politickej kariéry postupne posúval od budovania sovietskeho typu komunistického systému k sociálnej demokracii po páde totalitného režimu. Od svojho nástupu do funkcie sa Dubček, vyrastajúci v Sovietskom zväze, snažil presadzovať svoje presvedčenie o realizovateľnosti komunistickej teórie v praxi, čo mu dodávalo energiu konať a vyžadovať činy od ostatných. Zároveň sa však musel prispôsobovať svojim nadriadeným, čo niekedy viedlo k ospravedlneniu násilia a osobných postihov, ktorými si prešiel. Kniha ponúka unikátne informácie z archívov, aj keď mnohé sú neúplné alebo chýbajú. Nejde o komplexný opis Dubčekovho života, ale skôr o zachytenie jeho kľúčových straníckych a osobnostných pozícií, pričom najvýznamnejšie sú roky 1968 – 1969, kedy sa Dubček stal centrálnou postavou v čase politických zmien. Kniha sa tiež zaoberá jeho osudmi počas normalizácie a obdobím, keď komunisti definitívne stratili moc.
