Zoltán Németh je literárny vedec, kritik a experimentálny básnik. Píše po maďarsky, jeho životný priestor je však spojený so Slovenskom, i keď aktuálne žije v Poľsku. Je autorom početných vedeckých monografií a štúdií o sémiotike, naratológii, ale tiež o podstate človeka jazykovej menšiny v strednej Európe. Je autorom viacerých básnických kníh: Tekuté telo oka (2000), Dôstojnosť perverzity (2002), Neprekonateľná túžba hry smrti (2005), Zvieracie jazyky, zvieracie básne (2007), Forma šťastia, v sejačke (2011).
