Rámec rozprávania tvorí návrat Jána Eugena, salakúzskeho rodáka, do rodného domu. Vtedy sa začínajú spätne odvíjať príbehy viacerých postáv, odhaľuje sa pravda viny a trestu. Takto sa pred nami vynára panoráma ľudských osudov, ale i zlomky zo spoločenskej histórie, situovanej do zmenšených pomerov kúpeľného mestečka Salakúzy.
This book is a superb presentation of Slovak literature and art: give this Slovak national monument to your progeny and friends, and to America at large.
Ide o vzrušujúci žurnalistický thriller. Čitateľ je od prvých stránok vtiahnutý do deja, v ktorom autor, investigatívny novinár, odkrýva kauzy, ktoré sa na slovenskej politickej scéne zjavili hneď po „zamatovom“ prevrate v roku 1989: vlakovú lúpež a „profesora zločinu“, ako ho nazvali médiá; tragickú autohaváriu Alexandra Dubčeka, kde autor nastoľuje otázku, či išlo skutočne o nehodu; ďalej prípad Percheron o podivnej snahe cudzieho kapitálu ovládnuť slovenský tranzit plynu, ale i ďalšie. Hlavný protagonista románu sa vyberie aj do vojnou zmietanej Juhoslávie, aby získal svedectvo o bratovražednej občianskej vojne. Základ všetkých spomínaných káuz je reálny, čo však autorovi nebráni, aby do príbehu vnášal aj fikciu. Novinár Ján Eugen nie je nijaký papierový hrdina, ale človek z mäsa a kostí, ktorý si užíva život naplno: s jeho pôžitkami, ale i prehrami či nešťastiami. Druhou líniou románu je preto súkromný život protagonistu, konkrétne jeho vzťah k ženám, ktoré miluje a zároveň zrádza. Láska dominuje v celom románe, no najkrajší vzťah asi nachádzame v dramatickom ľúbostnom príbehu o Konvalinke, ktorý má znaky tajomstva a takmer detektívne rozuzlenie. V tejto osobnej línii sa autor však dokázal vyhnúť tomu, k čomu takéto spovede v literatúre zvádzajú – k sentimentalite, falošnému pátosu a sebaľútosti.
Po úspechu prvej knižky Petra Štelingera Kto proti osudu dostáva sa do rúk našich čitateľov jej druhy diel, ktorý je tentoraz venovaný predovšetkým slovenským spisovateľom 20.storočia. Ak sa autor v predchádzajúcej knihe zameral poväčšine na osudové lásky našich národných dejateľov, terazobrátil svoju pozornosť na delo a cezeň che pochopiť podstatu spisovateľovu, jeho úsilia, ale i životné osudy, alebo zase naopak, cez osobný údel objasniť ich literárne smerovania.
Životopisný román o láske Martina Kukučína a Verice Krznaričovej od prozaika, publicistu, dramatika a autora literatúry faktu (nar. 1946). Kniha obsahuje obrazovú prílohu o M. Kukučínovi.
Obsah: Slávy dcera (Ján Kollár), Slovenský Homér (Ján Hollý), Dráma v dvoch dejstvách (Ján Chalupka), V službe ducha (Ľudovít Štúr), Dve návštevy (Samo Chalupka), Kto proti osudu (Janko Kráľ), Ostaneš sám (Jozef Viktorin), Iskry zo zaviatej pahreby (Ján Francisci), Duma večerná (Mikuláš Dohnány), Utrpenie mladého Hurbana (Jozef Miloslav Hurban), Prosbopej žobráka (Samo Bohdan Hroboň), Narodil sa, trpel... (Michal Miloslav Hodža), Panslavistický farár (Jonáš Záborský), Labutia pieseň (Ľudovít Kubáni), Štátny väzeň uhorský (Svetozár Hurban Vajanský), Osamelý havran (Koloman Banšell), Letorosty (Pavol Országh Hviezdoslav).
