Slovenský spisovateľ Fero Rajec vydáva knihu pod názvom „Vtedy na Záhorí alebo Tá fľaša mení situáciu“. Aj jeho prvotina, ktorú vydal v roku 2005 a zväčša sa predávala len na Záhorí, vyšla pod rovnakým názvom. Tentoraz ide o nové prepracované a rozšírené vydanie poviedkovej humornej knihy, v ktorej bude oveľa menej írečitej záhoráčtiny, pretože podaktorým čitateľom bola na prekážku. Nové upravené vydanie knihy bude zrozumiteľné pre všetkých slovenských čitateľov od Holíča až po Čiernu nad Tisou.
O deň skôr, ako Slovensko vstúpilo do schengenského priestoru, som dopísal túto knihu. Kto by pred štyridsiatimi rokmi na niečo také pomyslel? Spisovateľ Fero Rajec po roku a pol vydáva novú knihu, v poradí už štvrtú, s nevšedným názvom O deň skôr. Ide o dramatické dielo, v ktorom sa splietajú životné osudy rôznych ľudí. Nechýba vňom láska, napätie, životné i kriminálne zápletky aj štipka humoru.
Autor Fero Rajec (nar. 1952) svoje dokumentárne dielo rozdelil na dve časti. Prvá časť sa zaoberá bigbítom za železnou oponou, mapujúc obľúbené skupiny zo šesťdesiatych a začiatku sedemdesiatych rokov v bývalom Československu. Rajec opisuje roky, ako ich vnímal a prežíval, a oboznamuje čitateľa so začiatkami bigbítu, legendárnou bratislavskou skupinou The Beatmen, emigráciou jej členov a zverejnenými fotografiami. Spomína aj ďalšie významné skupiny, ako Olympic, Prúdy, The Matadors, Flamengo a ďalšie, ktoré prispeli k rozvoju beatovej hudby, aj napriek prísne stráženej hranici. Aj keď v začiatku sedemdesiatych rokov nastala stagnácia rocku, ten prežil.
Druhá časť sa zameriava na bigbít pred železnou oponou, jeho vývoj vo Veľkej Británii, USA a vo svete. Autor sa vyhýba najväčším rockovým legendám a sústreďuje sa na menej známe skupiny, ktorých tvorba je dnes zabudnutá. Rozpráva o legendárnom festivale Woodstock a skupinách ako Blossom Toes, The MC5, a ďalších, na ktoré sa už zabudlo. Kniha ponúka pohľad do starých dobrých bigbítových čias, ktoré sú nenávratne preč. Rajec, hoci nie je hudobník ani kritik, sa rozhodol napísať túto knihu na podnet priateľov, pričom priznáva, že písanie o bigbíte je náročné.
Z prológu
Príbeh a postavy v ňom uvedené sú vymyslené. Hlavný dej sa odohráva v rokoch 1993 až 1995 a akoby nepriamo nadväzoval na môj predošlý humorný román Podraz po slovensky (vydaný v roku 2006). Opäť, ako v predošlom zmienenom románe, hlavní hrdinovia tohto príbehu pochádzajú z Bratislavy. Nielenže nejaký čas pobudli na malom malebnom ostrove Mackinac v Hurónskom jazere na severe Spojených štátov amerických, ale ocitli sa aj v malom slovenskom mestečku Západná. Znovu sa stretneme s niektorými postavami, ktoré sa ani po troch rokoch priveľmi nezmenili.
Azda niečo z toho, čo som napísal, sa niekomu v živote prihodilo. Žiaľ, podrazy sa občas vyskytnú ako trus na ceste. Nerobí ich niekto len niekomu natruc?
Fero Rajec
Autor Fero Rajec vydáva už svoju tretiu knihu. Tentoraz ide o dramatické dielo, napínavý román, v ktorom sa mu okrem osudu židovského chlapca podarilo zachytiť politické etapy a zlomy na Slovensku od čias tzv. slovenského štátu (1942) až po súčasnosť.
Autorovou prednosťou je, že dokázal plasticky zachytiť mašinériu opisovaných režimov (vývojových etáp tzv. ľudovodemokratického štátu), ktoré umožňovali istému typu ľudí preberať a poťahovať nitky karierizmu, pomsty či obohacovania sa na úkor iných v maske príslušníka a prisluhovača aktuálne mocenského prúdu, takže slušný človek bol bez šance. Okrem toho načrtol aj zaujímavý psychologický moment, v literatúre spracovaný zriedka, a síce dilemu hrdinu, ktorý stratil svoju identitu (a nebola to amnézia), získal novú a dlho žil vo viere, že je niekto iný.
Autorov príbeh je zaujímavý i tým, že zachytil osudy protagonistu až po súčasnosť, to značí, že aj roky normalizácie.
Dramatické udalosti, náročná i boľavá problematika, ako aj nevšedná, ale predovšetkým vynikajúca gradácia deja, to sú hlavné atribúty tohto nevšedného diela, ktoré si určite získa obľubu u mnohých čitateľov.
Autentický príbeh z nedávnych slovenských dejín.
Miriam Grossmanová nemala ľahký život. Počas Slovenského štátu prišla o svojich najbližších, ktorým sa už nepodarilo odísť do Palestíny. Jej spomienky sa spájajú s rodným domom a so susedmi, ktorí jej zachránili život. Spomienky si nechávala pre seba, nechcela nimi priťažiť synovi. Až na sklonku života sa rozhodla svoj príbeh nahovoriť do diktafónu a zanechať ich synovi, ktorého pre emigráciu vyše dvadsať rokov nevidela.
Spisovateľ Fero Rajec, žijúci v Holíči, vydáva v týchto dňoch svoju najnovšiu knihu. Tentoraz tragikomický román zo súčasnosti s nevšedným názvom René, Richard, ja a Rudolf. Autor sa v uvedenom románe zameral na kvarteto hlavných spríbuznených postáv, ktoré poznačili ich vzájomné vzťahy, moc peňazí aj neodolateľná lákavá ponuka zozahraničia. Okrem toho načrtol aj čistý život bez zhonu, zmätkov, šarvátok a pachtenia po mamone. Vraví sa, že peniaze robia človeka iného. Predstavme si, o koľko by bol svet krajší, spokojnejší a šťastnejší, keby ich mal každý dostatok. Niektorí si denno denne nahovárajú, že majetky a peniaze nie sú všetko a že k šťastiu postačí aj láska. Ale peniaze majú obrovskú moc. Bez nich si v dnešnej modernej spoločnosti fungovanie nevieme predstaviť a ani nemôžeme. Nikto nevie odôvodniť, prečo je kvôli nim toľko sporov najmä v rodinných vzťahoch. Všetko sa točí okolo peňazí, ich množstva aj núdze o ne. Ľudia majú aj dve zamestnania. Peniaze im pribúdajú, ale čas ubúda. Tí, čo peniaze majú, kupujú si čas iných, aby sami mohli robiť to, čo ich živí, baví alebo čo chcú práve robiť, či nerobiť. Bohatstvo znamená voľnosť a slobodu. O moci peňazí aj o inom sa čitatelia dočítajú v autorovej najnovšej románovej novele, ktorá je už jeho jedenástou knihou.
Bratislavský rodák Fero Rajec (nar. 1952) žije od roku 1975 na Záhorí. Vraj najvyššie vzdelanie mu dal sám život. Jeho krédom je vlastná cesta, nie tá veľkým volom a jeho stádom vyšliapaná, pretože ako vraví: "Po čase -člen stáda- stráca vlastný rozum i úsudok." Asi sa minul povolania (30 rokov pracoval v Policajnom zbore), ale jeho životná skúsenosť prispela k tomu, aby odtiahol oponu a vypovedal o tom, čo sa medzi ľuďmi šušká a čo je verejným tajomstvom. Dôkazom toho je aj autorova posledná piata kniha, román s kriminálnym žánrom, ktorý má názov Posledná večera.
Príbeh bratislavskej rodiny na pozadí historických udalostí druhej polovice 20. storočia
Dejinné udalosti nie sú len kapitoly v učebniciach, odrážajú sa aj na životoch bežných ľudí. Druhá vlna znárodnenia po februárovom prevrate v roku 1948 sa dotkla aj rodiny majiteľa zlatníctva Alexa Reimanna. Zrazu prišiel o všetko, čo vybudoval, o svoj obchod aj o takmer dostavanú vilu. On i jeho rodinní príslušníci sa stali zo dňa na deň nepriateľmi štátu. Život im znepríjemňuje Štátna bezpečnosť, no napriek tomu sa snažia žiť svoje životy najlepšie, ako vedia. Až rok 1989 prinesie aspoň nejaké zadosťučinenie.
