Michal Schvarc Pořadí knih

János Esterházy patrí bezpochyby medzi postavy dejín slovensko-maďarských vzťahov v 20. storočí, ktorého meno stále vyvoláva kontroverzie, vášnivé polemiky a diskusie. Vo verejnom diskurze stále vo veľkej miere prevláda čierno-biely pohľad na jeho osobnosť. Jedni ho idealizujú, druhí zase démonizujú. Okrem toho sa stále objavujú rôzneiniciatívy, či už z maďarskej, alebo najnovšie z poľskej strany, usilujúce sa o spustenie procesu Esterházyho blahorečenia. Publikácia Michala Schvarca "János Esterházy a jeho miesto v moderných slovenských dejinách. János Esterházy and his place in modern Slovak history" je tiež reakciou a odpoveďou na tieto kroky. V prvej časti autor analyzuje, bez zanášania akýchkoľvek ideologických nánosov a nálepiek pôsobenie Jánosa Esterházyho v (česko-)slovenskej politike v kontexte slovensko-maďarských vzťahov a v druhej prináša 25 málo známych, resp. doposiaľ nepoznaných dokumentov viažucich sa k aktivitám Esterházyho a jeho rodiny o dosiahnutie posmrtnej rehabilitácie.

Štúdie a dokumenty k náboru a nasadeniu pracovných síl zo Slovenska v nacistickom Nemecku v rokoch 1938 - 1945.

Vznik Slovenského štátu. Zahraničná politika a hospodársky vývoj Slovenskej republiky 1939 - 1945. Národnostné menšiny a odporcovia vládnuceho režimu. Židia na Slovensku a holokaust.

Štúdie a dokumenty k zatknutiu, zavlečeniu a internácii guvernéra Slovenskej národnej banky na území Nemeckej ríše 1944/1945.

Venované 70. narodeninám prof. PhDr. Karola Fremala, CSc.

Přehled dokumentů zachycující způsoby náboru, životní a pracovní podmínky i údaje o počtu slovenských občanů nasazených v nacistickém Německu během 2. světové války.

Druhý diel edície dokumentov, ktorá zapĺňa medzeru v historickom skúmaní vzniku slovenského štátu. Venuje sa obdobiu od konca októbra 1938 do 9. marca 1939 a popri uvedených dokumentoch tu sú zaradené aj pramene mimo oficiálneho nemeckého politického aparátu. Okrem toho tu čitateľ nájde aj novinové články, dokumenty z pozostalostí, a takisto pramene slovenskej porveniencie. Kým v prvom zväzku ťažisko tvorila Mníchovská dohoda a jej dôsledky, resp. prvá Viedenská arbitráž, v druhom sa do popredia dostávajú otázky vývinu autonómneho slovenského štátu.

Udalosti v dňoch 14. a 15. marca 1939 predstavujú významné medzníky českých a slovenských dejín. Došlo k rozbitiu, alebo k rozpadu republiky? Autori kolektívnej monografie ponúkajú interpretácie tohto procesu v kontexte medzinárodného aj vnútropolitického vývoja Česko-Slovenska.

Produkcia komentovaných prameňov patrí medzi jedny z najdôležitejších úloh každej historiografie. Slovensko je, žiaľ, v porovnaní so susednými štátmi vo všetkých kultúrno-historických ukazovateľoch pozadu. Hoci problematike vzniku Slovenského štátu a politike nacistického Nemecka boli venované viaceré práce, nejestvuje k tomuto relatívne krátkemu, zato však veľmi dynamickému obdobiu najnovších slovenských dejín žiadna edícia dokumentov, ktorá by sa zaoberala všeobecným vývojom na Slovensku od októbra 1938 do marca 1939. Predložená edícia dokumentov si kladie za cieľ túto doposiaľ jestvujúcu medzeru zaplniť. Nie je však postavená na prameňoch slovenskej, ale nemeckej proveniencie. Hlavnú kostru edície „Tretia ríša" a vznik Slovenského štátu. Dokumenty I. tvoria diplomatické dokumenty, ktoré sú organicky doplnené spisovým materiálom nacistickej Bezpečnostnej služby (Sicherheitsdienst – SD), viedenského ríšskeho miestodržiteľstva (A. Seyss-Inquart) a Deutsche Partei na Slovensku. Rôznorodosť prameňov umožňuje poukázať na variabilitu nemeckých plánov a koncepcií v súvislosti nielen so Slovenskom, ale aj ďalšou autonómnou časťou vtedajšej ČSR – Zakarpatskou Ukrajinou. Pritom všetky reflektujú aj vnútorný vývoj na Slovensku.