Prerozprávané súdne archívne zápisy z breznianskych súdnych spisov z rokov 1650 - 1750. V príbehoch tejto knihy ožíva staré Brezno z tej smutnejšej stránky života. Zožltnuté listy súdnych archívov vydávajú svedectvo nielen o tom, že každý, kto sa previnil bol potrestaný, ale nám aj približujú vtedajší jazyk s ozvenou dávno zabudnutých slov našich predkov. Veľa z toho, čo oni prežili, stojí za zamyslenie sa aj v našich časoch.
„Básnický epos“ spisovateľa Františka Kreutza (1920 – 2004) predstavuje vzácne literárne spracovanie v slovenskej literatúre frekventovanej zbojníckej tradície, v ktorej ľudoví hrdinovia stelesňovali odveký symbol boja za slobodu, rovnosť a spravodlivosť. Na pozadí historicko-spoločenského diania ešte pred Jánošíkom ponúka netradičné básnické variácie o zbojníkovi Tomášovi Gregušovi, rodom v Kubách (teraz Spišské Bystré). V tejto postave zhromaždil množstvo vzácneho archívneho materiálu a básnickým literárnym spracovaním dotvoril v slovenskej literatúre známu Jánošíkovskú tradíciu. Jedinečnosťou Kreutzovho spracovania je poukázanie na zbojnícku tradíciu pred Jánošíkom, ktorá sa potom zliala do jednej „jánošíkovskej tradície“. Autor túto tému spracoval básnicky, ale s realistickým zobrazením a so zachovaním historickej autenticity. Vychádza z výdatného archívneho prameňa, čím sa kniha stáva aj vzácnym „prozaickým dokumentom“. František Kreutz bol (okrem iného) mimoriadne zanietený regionálny historik. Pred napísaním diela si priam puntičkársky preštudoval dostupné historické materiály. V literárnom spracovaní z nich vychádzal, pričom sa usiloval zachovať autenticitu. Miera fabulácie nie je taká výrazná, skôr sa usiloval o ovládnutie témy pomocou literárnych prostriedkov. Marčok to nazval aj prozaickým dokumentom. Práca má preto význam aj pre historikov.
V rušnom osemnástom storočí sužovali celé Slovensko vzbury, povstania, vojny i rozličné choroby. Povstalecké i vládne vojská brali ľuďom v chudobných drevorubačských osadách a dedinách na Horehroní aj to najposlednejšie. Útlak a bieda boli ich každodenným údelom. Mnohí sa s tým odmietli zmieriť a brali spravodlivosť i svoj osud do vlastných rúk. Legendárnymi sa stali horehronskí drusovia alebo tovariši smelého remesla, ktorých vrchnosť nazývala jednoducho zbojníkmi. Skoro všetky príbehy, ktoré vám vyrozpráva táto kniha, sa naozaj stali. O najznámejšom horehronskom zbojníkovi Jakubovi Surovcovi nezachovala ľudová pamäť toľko piesní a legiend ako o terchovskom Jurovi Jánošíkovi, ktorý sa viac ráz objavuje aj v našej knihe. Stretneme tu však i Jánošíkovho kamaráta Martina Mravca, o vyše sto rokov mladšieho Miša Vdovčíka a ďalšie známe osobnosti slovenského zbojníckeho neba. Čriepky príbehov zozbieral a umne pospájal pozorný historik a spisovateľ František Kreutz z ľudovej tradície i z mestských kroník a ďalších zachovaných prameňov. Knihu o ťažkom živote Horehroncov a o smelých skutkoch ich ochrancov a naprávačov panských krívd ponúkame ako ďalší dielik do mozaiky povesťovej mapy Slovenska.
Historické prózy slovenského autora, ktorý bol breznianskym učiteľom a dlhé roky zbieral a spracúval ľudové podania zo svojho rodného kraja. Z obsahu: Kmotrovstvo kráľa Mateja, Kliatba majstra Ondreja, Breznianska klietka hanby, Z cudzieho krv netečie, atd...
Príbehy tisovského zbojníka chyteného v Polhore a popraveného v Brezne. Jakub Surovec bol vodca zbojníckej družiny, pôsobiacej v Malohonte, na Gemeri, Horehroní, Liptove a Orave. Staršia tradícia i odborná spisba ho nesprávne pokladala za jedného z príslušníkov jánošikovskej družiny, avšak Surovec sa narodil až 2 roky po poprave Juraja Jánošíka. V ľudovej tradícii sa pokladal za jedného z najvýznamnejších ľudových zbojníckych hrdinov na Slovensku i v Poľsku. Jeho pôsobenie ako zidealizovaný príklad protifeudálnej revolty, sa zachovalo v ľudovej slovesnosti, v hudbe i vo výtvarnom prejave.
Horehronské príbehy a povesti, ktorých námety vyslobodil autor z archívnych listín. Dobové obrázky vychádzajúce z faktografie oživujú život Pohronia od 13. až po 20. storočie a spadajú do konkrétnych historických etáp: panovania Belu IV., osídľovania našich krajov kolonistami, kráľa Matiáša, refeudalizácie s postavami horehronských zbojníkov, v pozadí s tatárskymi i tureckými vpádmi, cholerou či vzburami baníkov. Spoznávajte teda ťažký život predstaviteľov ľudu, remeselníkov, zbojníkov, žobrákov, ovčiarov, bosoriek, sociálny zápas baníkov, prepychový život pánov, richtárov i zemianskych zbohatlíkov a mravy breznianskych mešťanov.