V poradí druhá kniha zo série Archívov v koncepcii Michala Murina predstavuje výber doposiaľ nepublikovanej konkrétnej poézie slovenského intermediálneho umelca Milana Adamčiaka. „Pod internátom stávali sovietske tanky okupačných armád a hore som si slobodne písal svoju experimentálnu (konkrétnu) poéziu, vymýšľal svoje hudobno-priestorové projekty a kreslil svoje grafické partitúry.“
Posledná kniha zo série Archívov obsahuje akcie, performancie, projekty, koncepty a výstavy slovenského intermediálneho umelca Milana Adamčiaka. O aktivitách legendárneho zoskupenia Transmusic Comp. pojednávajú texty Michala Murina. „Po návrate zo Spojených štátov amerických sa mi končí pamäť. Nepotrebujem si pamätať to, čo prišlo neskôr, pretože som to nepredpokladal, neplánoval, neprojektoval, nepociťoval ako možnosť, ktorá sa stane skutočnosťou.“ Exkluzívnou súčasťou knihy je DVD – DOTS.LINES.SHAPES. – vytvorené v koprodukcii s Cluster Ensemble.
Prvú časť publikácie Milan Adamčiak – Archív III – NOTY – notácie a grafické partitúry (editor Michal Murin, vydalo Dive Buki, 2013) tvorí text Michala Murina o grafických partitúrach z hľadiska intermediálnych presahov medzi hudbou a výtvarným umením. Druhou časťou publikácie je otvorený rozhovor medzi Murinom a Adamčiakom o hudobných projektoch, grafických partitúrach, Adamčiakovej muzikologickej, pedagogickej a publikačnej praxi na poli súčasnej hudby. Tretiu časť tvorí viac ako 250 reprodukcií grafických partitúr Milana Adamčiaka typologicky usporiadaných do 24 sekcií opatrených autentickým Adamčiakovým komentárom. Základný názov radu štyroch Murinových publikácií je: Milan Adamčiak: Archív I – IV. Prvý diel EXPO priniesol experimentálnu poéziu vizuálneho charakteru, druhý diel KOPO prinesie konkrétnu poéziu (zatiaľ nevyšiel), tretí diel NOTY prináša notácie a grafické partitúry a štvrtý diel AKTY predstaví Adamčiakove akcie, performancie, výstavy, koncerty, zvukové objekty a inštalácie. Michal Murín pripravuje tieto publikácie ako knižné pokračovanie zverejňovania a prezentovania diela Milana Adamčiaka, ktoré je súčasťou jeho rozsiahleho projektu oscilujúceho medzi realitou a umeleckou praxou.
Adamčiak sa ako jeden z prvých začal cieľavedome venovať výskumu v rámci intermediálnych programov, pričom uprednostňoval vizuálnu experimentálnu poéziu, ktorú neskôr rozšíril na hudobné a poetické kreácie. Často vychádzal z ozvláštňovania bežných udalostí a zážitkov, ako v monoakciách Nočný chodec (Stratený chodec, Nákupy, Wal-king pieces atď.) z rokov 1966-1967, postavených na individuálnych zážitkoch, alebo v akciách pre niekoľkých jedincov, ako v Spievajúcich fontánach, založených na bezprostrednom komornom účinkovaní pod sprchou. Od roku 1968 sa začal viac orientovať na prírodné prostredie, realizujúc akcie ako Vábenie, a venoval sa aj hudobno-priestorovým projektom, pričom vo viacerých bol cítiť vplyv Fluxu, najmä Johna Cageho. V roku 1969 uskutočnil s Ladislavom Kupkovičom Symfonickú báseň od Gyorgya Ligetiho pre 6 hráčov a 100 metronómov, a s Jozefom Revallom akciu Duo pre dvoje huslí, kde každý hral na husliach svojho spoluhráča. V rámci Grafikon v Hodoníne vytvoril priestorovú akciu so 4 hudobníkmi a 4 magnetofónmi v 8 miestnostiach galérie. V rámci Vodnej hudby v krytej plavárni Bernolákovho internátu v Bratislave formuloval Ensemble Comp. slová: „Neznamená to však, že moderné, lepšie povedané nové umenie akéhokoľvek druhu sa tým, že mu je súdené byť dynamickejším, stáva zároveň aj povrchným".