Imrich Nagy Pořadí knih

Polyhistor, evanjelický teológ, pedagóg a geograf Matej Bel z Očovej (1684 -1749) „veľká ozdoba Uhorska“, patrí k neprehliadnuteľným osobnostiam Európy. Monografia obohacuje históriu o výsek z tzv. empatických dejín. Skladá sa z dvoch častí. Na jednej strane predstavuje Bela ako vydavateľa vspleti vzťahov, do ktorých vstúpil ako vedec a organizátor vedeckého života. Odhaľuje zákulisie pôsobenia médií v období jeho života a stratégií jeho aktérov. Na druhej strane prináša preklad autentického textu sprítomňujúceho jeho myšlienky a úsilia. Zároveň vedie čitateľa k téme prekladu ako jazykovedného a kultúrno-historického javu. Kniha je prvým výstupom edície Pečate.

Z prameňov k uhorsko-osmanským vzťahom Zdanlivo priamočiare, v skutočnosti mnohotvárne uhorsko-osmanské vzťahy, predstavujú v súčasnosti bohatý námet pre výskum stereotypov v historickej perspektíve. Aktuálne bádanie zastúpené najmä historiografiou a literárnou vedou upriamuje z rôznych hľadísk pozornosť na „obraz Turka" predovšetkým pri analýze cestopisov, básnických diel, piesní, ale aj osobných denníkov a korešpondencie. Od identifikácie a analýzy konkrétnych opisov etnicky heterogénnych Osmanov prechádza až k štúdiu zobrazovania abstraktného a bezčasového Turka. V optike prameňov popri schematickom budovaní obrazu nepriateľa a motívu Božieho trestu paradoxne nachádza aj obrazy priateľského Turka, zbožného moslima, politicky svojbytného občana, reprezentanta neznámej kultúry, krvilačného tyrana, či divocha. Tieto a ďalšie obrazy pritom presahujú do súčasnosti a spoluvytvárajú naše predstavy o islame o moslimskom cudzincovi. Bádateľské prístupy zároveň poukazujú na skutočnosť, že ťažisko výskumu sa z politických dejín presúva na sociálne a najmä kultúrne dejiny. V týchto súvislostiach je potrebné uviesť, že napriek inovatívnym interpretačným prístupom v domácich podmienkach absentuje priebežne rozširovaná a všeobecne prístupná pramenná základňa.

Mesto Banská Bystrica ako jedno z centier stredoslovenského regiónu s vynikajúcou perspektívou rozvoja má aj svoje pevné historické korene zasadené do slávnej minulosti slobodného kráľovského banského mesta. Vďaka nim môže a malo by čerpať inšpirácie pre dnešok i zajtrajšok. Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici, ktorá patri medzi významné vedecké inštitúcie regiónu, si ako jeden z prioritných cieľov vytýčila aj výskum regionálnych dejín. Participuje na riešení celoslovenskej výskumnej úlohy "Dejiny knižnej kultúry na Slovensku" a "Program Slovenskej národnej retrospektívnej bibliografie", ktorej hlavným riešiteľom a koordinátorom je Slovenská národná knižnica Matica slovenská v Martine. V rámci tohto výskumu je Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici zapojená do troch čiastkových výskumných úloh, v súčasnej etape zameraných na región mesta Banská Bystrica: a/ slovacikálne tlače 18. a 19. storočia b/ inorečové periodiká 1901 - 1918 c/ dejiny knižnej kultúry mesta Banská Bystrica Za jeden z výsledkov výskumnej činnosti knižnice môžeme považovať i "znovuobjavenie" prác významného historika Banskej Bystrice Emila Jurkovicha. S jeho článkami sme sa mohli stretnúť v regionálnom periodiku "Besztercebánya és vidéke", ktorý vychádzal v našom meste na prelome storočí. Knižné publikácie o histórii mesta Banská Bystrica z jeho pera sú zas súčasťou takmer všetkých historických knižníc v meste. Predkladaný výber z jeho publikovaných diel obsahuje preklady týchto prác.