Vlado Bednár Knihy

Zozbierané a spracované známe aj menej známe veštby a proroctvá, ale tiež ľudové povery a pranostiky dopĺňa krátky slovník veštenia.

Objavovanie, hľadanie a poznávanie tvorí leitmotív knihy Veľká dobrodružná vlastiveda, v ktorej sa trojica bratislavských chlapcov podujme na expedičné putovanie turistickými trasami od bratislavského Kamzíka až po Košice. Vlado Bednár, milovník turistických úletov z bratislavského prostredia,vytvoril touto prácou svojrázny prozaický útvar, v ktorom má miesto fantázia, recesia a intelektuálny humor, ale predovšetkým osobný vzťah a zážitok, ktorý cítiť i za tými najväčšími výmyslami.

Milé deti, poznáte huby? Iste. Ja ich tiež poznám,skoro všetky. Aj po mene. Ich krstné meno i priezvisko. Lebo huby majú dve mená, nie jedno ako hociktoré psisko. Chodím si po lese a stretám ich. Jedovaté obchádzam, s tými si neradno začínať... Rozprávky: O maškrtnej princeznej, O černokňažníkovi, O dvanástich mesiačikoch, O vesmírnych hubároch, O šibaloch, čo okabátili samých seba. Prvé vydanie. Cena knihy v čase vydania: 17.- Kčs.

Spisovateľ Vlado Bednár je súčasnému detskému čitateľovi dosť neznámy, hoci pre deti toho počas svojho pomerne krátkeho života napísal dosť. Kniha Moje najmilovanejšie zvieratá je venovaná rôznym zaujímavým zvieratám, s ktorými spisovateľ zažil veľa zaujímavých príhod. Autor tieto zážitky zabalil do vtipného, úsmevného rozprávania, ktoré je pre každého, tobôž detského čitateľa zábavné. Touto knižkou zároveň pripomíname nedožité osemdesiate narodeniny spisovateľa Vlada Bednára.

Rozprávky na dobré ráno, dobrý deň, dobrý večer, dobrú noc a dobrú chuť

Je to kniha v mnohom zaujímavá. Vo všetkých antipríbehoch sa pokúša autor na nezvyčajnom, excentrickom a bizarnom preniknúť za zvyčajné a každodenné, vytrhnúť svojich osamelých hrdinov z neprehľadného toku každodennosti. Bolo by to iba smutné, keby to nebolo aj trochu veselé. Všetky čudesné (tak trochu gogoľovsko-petrohradské) pohyby sa totiž konajú v reálnom obkľúčení našou súčasťou, na ktorú sa Bednár s dobrými a vyskúšanými zbraňami humoru.

Chlapci z dediny postavili na lúke snehuliaka. Takého obyčajného, s mrkvou miesto nosa, deravým hrncom na hlave a uhlíkmi miesto očí. Aj my staviame snehuliaka.Ale nie obyčajného, guľatého. Tato nám nakreslil do snehu tri kocky, a tak staviame kockovitého snehuliaka. Nedarí sa nám to. Niekedy je sneh guľkatý, ten je dobrý na guľatého snehuliaka...