Ivan Čičmanec sa svojou štvrtou knihou na slovenskom knižnom trhu konečne predstavuje aj ako básnik. Jeho FIALOVÁ HUDBA je podľa jeho slov "básnická zbierka o vnútorných traumách moderného človeka, o erotických túžbach a absurditách všedného dňa". Aj literárny kritik Igor Hochel, ktorý ku knihe napísal doslov, vyzdvihol vnútornú dimenziu Čičmancovej poézie: "Jeho báseň preniká pod kožu človeka súčasnej éry, vstupuje do nášho, ale aj do autorovho svedomia. Zároveň kladie univerzálne otázky, ktoré odnepamäti sprevádzajú ľudskú existenciu.
Súbor piatich poviedok, zobrazujúcich svojich protagonistov v haničných existenciálnych situáciach, pričom spoločným menovateľom je nerealizovaná túžba po plnom, intenzívnom živote.
Slovenský spisovateľ Ivan Čičmanec žije od r. 1969 v Nórsku. V tejto zbierke
svojských meditácií si predstavil, ako by vyzerali gnostické moditby - veriť a
zároveň túžiť po poznaní.
Táto knižná publikácia má poeticko-reflexívny charakter. Text knihy je
rozdelený na rad kratších navzájom voľne súvisiacich kapitoliek, v ktorých sa
kontrapunkticky striedajú esejistické úvahy z oblasti filozofie, estetiky,
literatúry a náboženstva s čisto beletristickými útvarmi, ktoré majú charakter
krátkej poviedky alebo básne v próze. Celý kontemplatívny cyklus predstavuje
moderného človeka ako rozštiepenú a rozporuplnú bytosť, zároveň však poukazuje
na jeho duchovný a tvorivý potenciál, vďaka ktorému môže jednotlivec tieto
svoje ohraničenia prekonávať. Autor sa okrem iného pokúša hľadať najhlbšie
motívy ľudského konania a aj analyticky spochybňovať viaceré z tzv.
tradičných, resp. etablovaných právd a naznačovať možnosti ciest tvorivého a
samostatne mysliaceho človeka k dosiahnutiu vnútornej slobody. V reflexívnych
častiach dominujú témy kozmického rozmeru človeka a existenciálnej revolty, v
beletristických sekvenciách je zasa častý motív spoločenského outsidera a
pútnika, pričom pútnictvo sa tu dá chápať aj ako metafora duchovného hľadania.
Kniha myšlienkovo nadväzuje na viaceré prúdy staršieho aj novšieho európskeho,
sčasti aj ázijského myslenia (starogrécka filozofia, židovsko-kresťanská
duchovná tradícia, hinduizmus, budhizmus, filozofia Schopenhauera,
Nietzscheho, existencializmus, psychoanalýza a i.).
Podtitul: výber z publicistiky 1979-2009
Kniha Ivana Čičmanca Krehké čaro disonancií, písaná vycibreným jazykom a výrazne svojským štýlom na pomedzí eseje a beletrie, obsahuje výber z autorovej tvorby z rokov 1979-2009. Podnety na reflektovanie miesta umenia v živote človeka poskytli autorovi rozmanité osobnosti svetovej a domácej kultúry a ich diela (Bjornstjerne Bjornson, August Strindberg, Knut Hamsun, Henrik Ibsen, Ingmar Bergman, Franz Kafka, ale napríklad aj Albert Šarvan, Ján Ondruš či Voskovec a Werich). Široký tematický záber predstavuje pre slovenského čitateľa zaujímavý pohľad spoza hranice, ale predsa pohľad autenticky slovenský, obohatenýpráve o novú skúsenosť aj nový kontext - tak v hodnotení slovenského, ako aj inonárodného umenia.
Teodora Chmelová
