"Nemysli si, že zázrakov je málo. Zázraky nekoná Pán preto, aby ukázal človeku svoju moc, ale aby mu pripomenul, že všetko je Božím dielom. Pán je potešený, keď má človek vieru bez zázrakov. No niektoré zázraky vykonáva Pán ako odmenu za veľkú vieru. Nenúťte Pána, aby konal zázraky, lebo to znamená, že neveríte! A tým vlastne Pána urážate!"
Hlaholika je prvé písmo Slovanov, ktoré dostali prostredníctvom sv.Cyrila a Metoda naši predkovia - starí Slováci. Svojim výtvarným prevedením je Hlaholika výsostne kresťanská ikonografická abeceda, ktorá prináša okrem jazykového aj obrazové posolstvo. Jej alfou a omegou je Kríž a Trojica.
Pápež Ján Pavol II. vo svojej homilii, ktorú predniesol v SÚSCM v Ríme dňa 8.11.1981, Slovákom odkázal:
Moji drahí, zostávajte verní dedičstvu otcov sv. Cyrila a Metoda. Žite podľa neho neprestajne, ochraňujte ho v tej istote, že ono je základom vašej duchovnej velkosti a skutočnej kultúrnej výšky vášho národa.
Z pôvodných prameňov vyplýva, že byzantskí misionári Konštantín Cyril a Metod pôsobili ako apoštoli iba u Slovákov. Symbolom ich duchovného dedičstva sa stal dvojkríž, dnes národný aj štátny znak Slovenska.Práve dvojkríž aj po 1100 rokoch neomylne hovorí jasnou rečou o tom, ktorému národu skutočne patrí cyrilo-metodská história a kde bolo územné jadro staroslovenskej Moravy. Dielo bratov zo Solúna, ktorého základy boli položené v slovenskej zemi, cez ich žiakov zapustilo hlboké korene takmer v celom slovanskom svete. Historickou pravdou preto ostáva:
Svätci Cyril a Metod boli apoštolmi Slovákov a nasledujúc ich stopy, stali sa Slováci apoštolmi Slovanov.
V slovenskej odbornej literatúre sa používa na označenie nášho národa a písomnej kultúry Slovákov v 9. stor. termín slovien-sky, prípadne staroslovien-sky. Ide o interpretačný preklad historického názvu, a preto okrem jazykových kritérií by sa mali v tomto súčasnom pomenovaní zohľadniť aj kritériá historické. Skúmaním transliterácie aj transkripcie tohto termínu v historických prameňoch sa ukázalo, že ide o nepodloženú formu prepisu. Najstaršia pôvodná hlásková forma nášho etnonyma v transkripcii nie je Slovien, ale Slovän. Podobne je to is definíciou najstaršieho spisovného jazyka Slovákov označovaného ako staroslovienčina, utvorená na základe bulharsko-macedónskeho nárečia. Toto označenie a pôvod v sebe nesúrodo spája jazykové javy s geografickými a mocensko-politickými reáliami, ktoré nie sú historicky podložené. Na základe faktov slovenskej historickej syntaxe považoval lingvista J. Stanislav za potrebné prehodnotiť územný pôvod prvého spisovného jazyka Slovákov. Identický návrh podal v druhej polovici 20. stor. aj americký slavista G. Y. Shevelov.