Miloš Tomčík
Narodil sa 19. septembra 1922 v Ploštíne (teraz súčasť Liptovského Mikuláša) v rodine murára. Základnú školu vychodil v rodisku (1928-1933), rok navštevoval meštianku v Liptovskom Mikuláši (1933-1934), kde absolvoval aj gymnázium (1934-1942). Na Filozofickej fakulte v Bratislave študoval v rokoch 1942-1947 slovenčinu a nemčinu. Počas štúdia redigoval časopisy Slovo mladých (1946) a Mladá tvorba (1947-1948). V rokoch 1948-1951 bol asistentom na Filozofickej fakulte v Bratislave, v rokoch 1952-1953 viedol odbor umenia na Povereníctve školstva, vied a umení. Od roku 1960 pracoval na Inštitúte spoločenských vied pri ÚV KSČ v Prahe, v rokoch 1962-1963 v Ústave pre českú literatúru ČSAV, do konca roka 1975 prednášal aj na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe dejiny slovenskej literatúry. V rokoch 1976-1979 pôsobil ako lektor českej a slovenskej literatúry a jazyka na univerzite v Bordeaux. Od roku 1979 bol vedeckým pracovníkom Literárnovedného ústavu SAV. V súčasnosti je na dôchodku.
Publikovať začal roku 1943 v Národných novinách a v Novom rode literárnokritické články a glosy. Ako kritika a literárneho vedca ho spočiatku najväčšmi priťahovala poézia. Svedčí o tom i jeho prvá kniha Slovenská nadrealistická poézia (1949). Objasňuje v nej na základe štrukturálnej analýzy básnického jazyka prínos tvorby nadrealistov pre slovenskú poéziu a jej umelecké postupy. Neskôr sa sústavnejšie venoval výskumu literatúry tzv. medzivojnového obdobia. V súvislosti s ním napísal vysokoškolské skriptá a roku 1961 knihu štúdií Na prelome epoch. V 60. rokoch rozšíril výskum na analýzu slovenskej literárnej avantgardy a davistického hnutia. Tomčík patrí k tým literárnym vedcom a kritikom, ktorí vidia vývin slovenskej literatúry v úzkej súvislosti s literatúrou českou a v širšom kontexte európskeho vývinu. Roku 1974 vydal súbor štúdií Básnické retrospektívy , v ktorých predstavil poéziu, umocňujúcu všetky myšlienkové a etické hodnoty smerujúce k obohateniu života. Výsledky svojich výskumov v oblasti vzťahov českej a slovenskej literatúry 19. a 20. storočia spracoval v knihe Literárne dvojobrazy (1976). Priniesol v nej nové pozorovania a zistenia, dokazujúce hĺbku a aktivitu týchto vzťahov vo vývine obidvoch literatúr, ich podnetnosť pre vznik mnohých významných diel českej a slovenskej literárnej tvorby. V knihe Epické súradnice (1980) sa venuje popredným prozaikom slovenskej a českej literatúry po roku 1918 a po oslobodení. Bol hlavným redaktorom antológie Slovenská literárna kritika (štyri zväzky: 1977, 1979, 1981, 1984) a autorom stredoškolských skrípt. Tomčík na seba upútal pozornosť prácou s príznačným názvom Poézia na križovatkách času (1983). Roku 1947 vydal knihu reportáží Nová Juhoslávia , v ktorej publicisticky spracoval svoje dojmy z pracovného a študijného pobytu v tejto balkánskej krajine v roku 1946.
apríl 1999