Ján Kostra

Ján Kostra (pseudonymy Ján Medník, Ján Robur, Kristián Benko (spoločný pseudonym s Kristou Bendovou) a i.) (* 4. december 1910, Turčianska Štiavnička – † 5. november 1975, Bratislava) bol slovenský básnik, maliar, esejista, prekladateľ a autor literatúry pre deti a mládež. Pochádzal z rodiny maloroľníka a vzdelanie získaval v Žiline, v rokoch 1928 - 1934 študoval na umeleckej priemyslovke a na filozofickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe, a pomedzi to ešte v rokoch 1930 - 1933 študoval architektúru na Českom vysokom učení technickom v Prahe. V roku 1934 však štúdium prerušil a už nedokončil. Počas štúdií v Česku sa stal členom slovenského spolku Detvan, ako i literárnej skupiny pokrokovo orientovaných vysokoškolákov v Prahe R-10. Počas štúdií pracoval v Dělnické divadelní obci české a bol tiež členom ich dramatického súboru, s ktorým sa zúčastnil v roku 1933 na Divadelnom festivale v Moskve. Po ukončení vojenskej služby sa usadil v Bratislave, kde pracoval v rokoch 1936 - 1937 ako úradník v banke a v rokoch 1937 - 1938 ako redaktor v Robotníckych novinách. V rokoch 1938 - 1942 bol redaktorom Slovenského rozhlasu v Prešove a Bratislave; v tejto činnosti pokračoval aj po skončení 2. svetovej vojny. V rokoch 1949 - 1956 sa stal tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu československých spisovateľov a v rokoch 1952 - 1953 šéfredaktorom týždenníka Kultúrny život, neskôr pracoval v časopise Slovenské pohľady. Od roku 1956 sa venoval výlučne literárnej práci. Svojou tvorbou sa radí k zakladateľom modernej slovenskej lyriky s mimoriadnym zmyslom pre čistotu tvaru a estetickosť slova. Prvé verše začal publikovať už ako stredoškolák. Svoje diela uverejňoval spočiatku najmä časopisecky (DAV, Svojeť, Mladé Slovensko, Slovenské pohľady, Elán, Slovenské smery, Tvorba, Kultúrny život, Národná obroda, Pravda, Nové slovo a iné). Jeho básne boli prevratne čisté, pritom nenapodobiteľne erotické. V jeho veršoch sa stretávame so všeobecným obdivom k ženám, ktoré sa vďaka jeho hlbokej úcte a láske k matke stávajú preň takmer božstvom. a predstaviteľom impresionisticko-senzuálnej poézie. Jeho tvorbu ovplyvňovali ako slovenskí (Laco Novomeský, Ján Smrek), tak i českí básnici (Vítězslav Nezval, no najmä Jiří Wolker).

Takmer celý život sa venoval aj výtvarnej tvorbe. Svoje diela však považoval za intímnu vec. Jeho básnická zbierka Ave Eva z roku 1943 vyšla s jeho vlastnými ilustráciami. Písal tiež eseje o modernej slovenskej maľbe, napr. o Ľudovítovi Fullovi.