Garrett Thomson Knihy

John Locke, George Berkeley a David Hume – to sú tri najvýznamnejšie vrcholy britskej empiristickej filozofie. Bol to práve JOHN LOCKE (1632 – 1704), koho možno označiť za duchovného otca novovekého empiricizmu. Podľa Locka celé poznanie vychádza zo skúsenosti a svojím programom jasnej, zrozumiteľnej a overiteľnej filozofie, ktorá kládla najväčší dôraz na uspokojivú teóriu poznania, vystupoval proti scholastickej špekulatívnej metafyzike, ale aj proti vznikajúcej karteziánskej racionalistickej línii. Locke žil v dobe významných spoločensko-politických premien, na ktorých sa aj významne podieľal. Svojou politickou filozofiou zdôvodnil pád absolutistickej monarchie v Británii a postavil sa za náboženskú toleranciu a uplatňovanie liberálnych princípov založených na individuálnej slobode v spoločnosti. Lockova filozofia je míľnikom v dejinách filozofického a politického myslenia. Na jeho epistemológiu a ontológiu viac či menej kriticky nadväzuje ako empiristická, tak aj racionalistická tradícia. Jeho politické liberálne názory sú zase pevným pilierom moderných západných demokracií.

Ako možno zmieriť vedu s morálkou a náboženstvom? IMMANUEL KANT (1724 – 1804) veľký novoveký filozof, ponúkol na túto otázku novú odpoveď, ktorá nám má čo povedať ešte aj dnes. Nemecký filozof osvietenstva, dodnes považovaný za jedného z najvplyvnejších mysliteľov západného sveta. Svojimi poznatkami obohatil najmä oblasť epistemológie, etiky a estetiky. Svoje hlavné myšlienky predstavil v trojici diel Kritika čistého rozumu, Kritika praktického rozumu a Kritika súdnosti. Na poli teoretickej filozofie sa preslávil tzv. kopernikovským obratom, keď z človeka, dovtedy iba pasívneho pozorovateľa, spravil aktívneho zákonodarcu. Svojou kritickou filozofiou sa tiež postaral o naštrbenie statusu dogmatickej metafyziky, ktorá ešte za jeho čias vládla filozofii. Z oblasti praktickej filozofie sú cenné najmä jeho úvahy o kategorickom imperatíve: „Konaj tak, aby maxima tvojej vôle mohla platiť ako princíp univerzálneho zákonodarstva. Táto kniha bola napísaná pre kurzy dejín novovekej filozofie a pre kurzy špeciálne zamerané na Kantovo myslenie. Je písaná tak aby bola prístupná aj pre laikov, ktorí sa zaujímajú o Kanta.

This anthology offers a curated selection of philosophers from Plotinus to Bruno, designed to aid readers in grasping complex philosophical concepts. It includes features like "Philosophical Bridges," "Biographical Histories," "Prologues," and "Study Questions" that enhance understanding and stimulate discussion. The volume provides historical context and contemporary relevance, making it a valuable resource for both learning and teaching. Additional volumes covering other major historical eras are also available, expanding the scope of philosophical exploration.

The anthology features a diverse range of philosophers from ancient to modern times, offering rich historical context and learning support. Each selection is enhanced with biographical introductions, thematic "Prologs," and reading guides, alongside "Philosophical Overviews" that explore key ideas. It also includes "Philosophical Bridges" to illustrate historical influences, study questions for deeper engagement, and "Codas" that connect major philosophical movements to contemporary issues, making it an invaluable resource for students and enthusiasts alike.

The anthology presents a curated selection of philosophers from Fichte to Dewey, designed to aid readers in grasping complex philosophical concepts. It includes features like "Philosophical Bridges," "Biographical Histories," and "Study Questions" that enhance understanding by providing historical context and encouraging discussion. This volume focuses on 19th Century Philosophy, with additional volumes available for other major historical eras, making it a comprehensive resource for both learning and teaching philosophy.

The "Wadsworth Philosopher Series" provides a brief and accessible insight into the ideas of major philosophers throughout history. This volume examines the life and work of Immanuel Kant.

This brief text assists students in understanding Leibniz's philosophy and thinking so they can more fully engage in useful, intelligent class dialogue and improve their understanding of course content. Part of the Wadsworth Notes Series, (which will eventually consist of approximately 100 titles, each focusing on a single "thinker" from ancient times to the present), ON LEIBNIZ is written by a philosopher deeply versed in the philosophy of this key thinker. Like other books in the series, this concise book offers sufficient insight into the thinking of a notable philosopher, better enabling students to engage in reading and to discuss the material in class and on paper.

Aristoteles (384 – 322 pred n. l.) nepochybne ovplyvnil ideovú podobu západného myslenia viac než ktorýkoľvek iný filozof. Takmer každý nasledujúci filozof sa musel viac či menej otvorene vyrovnávať s jeho argumentmi. Ešte aj na začiatku dvadsiateho prvého storočia patria jeho práce medzi najcitovanejšie diela západnej literatúry. Vo svojej filozofii Aristoteles formuloval veľmi silnú konkurenčnú teóriu k Platónovej koncepcii všeobecnín (teórii ideí), pričom za jestvujúce v pravom zmysle slova považoval iba indivíduá. Aristotelova metafyzika dominovala v európskej filozofii takmer 2 000 rokov. Nebol však iba pozoruhodným filozofom, ale zaslúžil sa aj o vznik a rozvoj viacerých vedných disciplín: fyziky, biológie, meteorológie, psychológie atď. Osobitnú zmienku si zaslúži Aristotelova logika, ktorá sa až do polovice 19. storočia považovala za definitívny systém. Ako dokumentuje aj táto monografia, Aristotelove názory v oblasti etiky sú stále živé a inšpiratívne.

Táto kniha prináša stručný, precízny a zrozumiteľný prehľad najdôležitejších Descartových myšlienok. Od skúmania jeho metafyzických východísk prechádza k analýze a kritike jednotlivých karteziánskych rozpracovaní fyziky, psychológie, či argumentov o existencii Boha. René Descartes (1596 – 1650) zmenil našu predstavu o svete. Bol to vizionársky mysliteľ a ako prvý prišiel s myšlienkou vysvetľovania všetkých fyzikálnych zmien pomocou niekoľkých základných zákonov. Použil túto významnú predstavu na neuveriteľne široké spektrum javov, od astronómie až po anatómiu. Brúsil šošovky, pozoroval hviezdy, pitval mŕtvoly, experimentoval s magnetmi a čítal, premýšľal a písal, v snahe spojiť naše poznanie do jednotného celku. Jeho filozofický odkaz nastoľuje problémy a riešenia, ktoré sú aktuálne aj dnes, napriek nekonečným námietkam alebo azda práve vďaka nim.