Toto mimoriadne dielo v plnej šírke potvrdzuje mimoriadne schopnosti Kempelena prenikavo uvažovať i v abstraktných filozofických polohách a spájať ich s technicko-konštruktérskym myslením. Navyše sa tu ukazuje, že o viacerých problémoch jazykovedy, o ktorých sa domnievame, že ich nastolilo až ďalšie storočie, uvažovalo sa už aj koncom 18. storočia. Kempelenova kniha je vrcholom toho, čo sa o hláskach ľudskej reči vedelo koncom 18. storočia.
