Kamil Mečiar
ThDr., prekladateľ, spisovateľ
- augusta 1912, Prievidza - † 26. februára 2002, Prievidza Pochádzal z remeselníckej rodiny; jeho bratom bol významný literárny vedec, publicista a kultúrny pracovník Stanislav Mečiar (1910-1971). Ľudovú školu navštevoval v Prievidzi (1918-1921) a Handlovej (1921-1922), študoval na reálnom gymnáziu v Prievidzi (1922-1923) a na klasickom Gymnáziu A. Sládkoviča v Banskej Bystrici (1923-1930); v tamojšom kňazskom seminári pokračoval v štúdiách teológie (1930-1933). Ako kaplán vo funkcii subdiakona a diakona pôsobil vo Zvolene, v Žarnovici a Novej Bani (1934-1936). Po vysviacke za kňaza (21. mája 1935) externe študoval na Teologickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe (1935-1936); tam získal absolutórium (1937), neskôr vykonal aj rigorózne skúšky a obhájením dizertačnej práce Obetovanie ľudí v Starom zákone dosiahol titul doktora teológie (1952). Bol správcom farnosti v Bábinej (1936-1942), farárom v Dobrej Nive (1942-1952) a vo Zvolene (1952-1956), zároveň dekanom dekanátu Zvolen a Krupina i sudcom cirkevného súdu, potom správcom farnosti v Hronci (1956-1960), Koši (1960-1971) a v Bystričanoch (1971-1983); po odchode do dôchodku žil v Prievidzi. Počas štúdií si dokonale osvojil latinský jazyk a popri ňom sa ako autodidakt venoval taliančine, zaujala ho najmä talianska náboženská literatúra, systematicky sa začal venovať jej prekladaniu do slovenčiny. Prvé preklady z taliančiny (úryvky z knihy G. Papiniho Gog) publikoval v kultúrnej rubrike Slováka (1932-1933, 1936, 1942), ďalšie v časopisoch Pero (1933), Kultúra (1936-1938) a Živena (1938-1939). Okrem ukážok z Papiniho preložil úvahy D. Giuliottiho a prózy M. Messinaovej. V r. 1939 vykonával funkciu zodpovedného redaktora časopisu Životom, ktorý vydával kláštor redemptoristov v Bratislave, s úlohou šíriť slovenské preklady inojazyčných náboženských textov; vlastnými kázňami prispieval do časopisu Katolícke kázne (1938-1940). V tomto období sa ešte intenzívnejšie zaoberal prekladateľskou činnosťou. Knižne debutoval prekladom úspešného nábožensko-mládežníckeho románu F. Ogliatiho Pošta Kocúra (1938, do r. 1990 štyri vydania), preložil prózu G. Deleddovej Požiar v olivovom háji (1939) a M. Dandola Srdcia existujú (1941); spoluprekladateľ G. Papiniho Esejí o umení (1943). Po r. 1948 jeho preklady náboženskej literatúry z taliančiny (A. Cojazzi: Abeceda katolíka), z nemčiny (A. Goodier: Hriešnici a svätí, V. Thurlimann: Mária ako vzor kresťanského života, K. Hock: Kráčanie v prítomnosti Božej) a z češtiny (A. Pelikán: Šťastný domov nad kolískou) nemohli vyjsť; Goodierovi Hriešnici a svätí vyšli až v r. 1993. Jeho hlavným a celoživotným dielom sú rozsiahle štvorzväzkové životopisy svätých s názvom Životy víťazov (Bratislava 1997-1999). Úlohou spracovať ich autora ešte v r. 1942 poveril Spolok sv. Vojtecha a prvý rukopis revidovaných životopisov svätých podľa vydania zo začiatku 20. storočia bol už r.1947 za jeho redakcie pripravený na vydanie. Na základe dokumentov Druhého vatikánskeho koncilu prepracoval a doplnil životopisy; v dnešnej podobe dielo obsahuje 420 aktualizovaných biografií svätcov.