Miriam Laclavíková Pořadí knih

V druhom prepracovanom a doplnenom vydaní monografie predstavujú autorky, ktoré sa profesijne venujú právnej histórii, dejiny právnickej vzdelanosti a právnej vedy na Právnickej fakulte historickej Trnavskej univerzity počas jej 110-ročného pôsobenia v starobylom slobodnom kráľovskom meste Trnava v rokoch 1667 – 1777. Vo svojej monografii sa zameriavajú na fungovanie fakulty, predstavenie procesu výučby s inovatívnym zaradením výučby domáceho (uhorského) práva, premeny obsahového zamerania právnického štúdia, pôsobenie jednotlivých profesorov fakulty, predstavenie ich najvýznamnejších diel aj s prezentáciou výňatkov z nich. Ponúkajú pohľad na zmeny v uhorskom právnickom vzdelávaní pod vplyvom nových osvieteneckých teórií a zaradenie nových predmetov právnického štúdia (prirodzené právo). Nielen na kultúrne a vzdelanostné dedičstvo v monografii predstavenej trnavskej historickej právnickej fakulty sa snaží nadviazať od roku 1998 obnovená Právnická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave. Zaujímavé dejinné peripetie, širší rámec pohľadu na novoveký univerzitný život, jeho organizáciu a istý minuciózny vhľad do novovekej uhorskej právnej vedy a azda omnoho viac ukryli autorky do tejto monografie, určenej odbornej právnickej verejnosti a všetkým záujemcom o dejiny právnického vzdelávania a právnej vedy.

Monografia sa zameriava na právne východiská majetkovoprávneho postavenia žien privilegovaného stavu – šľachtičnej – v stredovekom a novovekom Uhorsku. Ponúka komplexný pohľad na právne postavenie žien prostredníctvom ich osobitných majetkových a dedičských práv, vychádzajúc z relevantnej právnej úpravy a právnej zbierky Tripartita (1514), ktorá zakotvila práva uhorskej šľachty. Právne postavenie šľachtičnej bolo ovplyvnené tradičnou podriadenosťou mužom a potrebou ochrany žien, najmä vdov a dcér. Ženy boli vnímané ako slabšie pohlavie (infirmitas sexus) s nedostatkom schopností pre samostatné právne konanie, čo vyjadruje aj Tripartitum. Krehkosť žien (fragilitas sexus) viedla k zakotveniu osobitných dedičských nárokov dcér vo vzťahu k otcovskému majetku a manželiek vo vzťahu k majetku manžela. Monografia podrobne rozoberá osobitné práva žien, ako vlasové právo, právo dievčenskej štvrtiny, obvenenie, parafernálie, veno, vdovské právo a dedenie. Tieto inštitúty stredoveká právna veda považovala za osobitné ženské práva. Autorky dúfajú, že čitatelia nájdu v monografii zaujímavú historickú skicu ženských uhorských elít v kontexte ich majetkovoprávneho statusu.

Paní prof. JUDr. Helena Barancová, DrSc., dovŕšila tohto roku krásne životné jubileum. Pri tejto príležitosti vychádza pocta, ktorou je vyjadrená úcta i uznanie. Pani profesorka Helena Barancová je spoluzakladateľkou Právnickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave a uznávanou osobnosťou právnej vedy v oblasti pracovného práva.

Monografia sa zaoberá právnou úpravou sociálnej práce v oblasti starostlivosti o deti a mládež na Slovensku počas medzivojnovej Československej republiky. Skúma vznik novej inštitucionálnej bázy a pokusy o koordináciu v riešení naliehavého sociálneho problému, pričom sa zameriava na pôsobenie inštruktora sociálnej pečlivosti o mládež v Bratislave pod gesciou Ministerstva sociálnej pečlivosti. Analyzuje činnosť obcí a politických orgánov, najmä poručenských úradov a poručenských súdov po reforme z roku 1931, a ich kompetencie v ochrane záujmov detí a mládeže. Zásadným posunom oproti uhorskému modelu sú snahy štátu o podporu dobrovoľnej činnosti v oblasti ochrany detí a mládeže, vrátane aktivít Československého Červeného kríža a miestnych spolkov (Okresné pečlivosti o mládež). Kniha na základe archívneho výskumu dokladá, že starostlivosť o deti a mládež bola výsledkom koordinovaného úsilia štátu, dobrovoľných organizácií a samosprávy. Starostlivosť zahŕňala rôzne aktivity, ako sú podpora matiek s dojčatami, zdravotná starostlivosť o deti, pomoc telesne a duševne hendikepovaným, podpora mravne „vadnej“ mládeže a starostlivosť o kriminálnu mládež.

Učebný text vyjadruje úsilie autorov o prehľadné, stručné a zrozumiteľné vysvetlenie základov tvorby vedeckej a odbornej práce.

Druhé prepracované a rozšírené vydanie učebného textu sa snaží predstaviť slovenskú národnoštátoprávnu históriu v zrozumiteľnej a prístupnej forme. Skúsenosti s praktickým uplatnením prvého vydania v výučbovom procese viedli autorov k prehodnoteniu a doplneniu zásadných medzníkov štátoprávneho vývoja na území Slovenska v období feudalizmu, ktoré zahŕňa stredovek a novovek. Text sa zameriava na feudálny vývoj štátu a práva, od ranofeudálnych foriem až po absolutistickú monarchiu Habsburgovcov, pričom končí revolučnými udalosťami rokov 1848/1849, ktoré znamenali zásadnú zmenu spoločenských a štátoprávnych vzťahov. Feudálnu nerovnosť nahradili buržoázno-občianske zmeny, spojené s demokratizáciou pomerov. Hlavnou líniou je výklad vývoja štátu, ústrednej a miestnej správy, ako aj charakteru práva a právneho poriadku. Text sa zaoberá postavením jednotlivca vo feudálnom zriadení a prameňmi práva v súvislosti s analýzou právnych odvetví a inštitútov. Učebný text, overený vo výučbovom procese, má ambíciu predstaviť právne dejiny Slovenska v čitateľsky príťažlivej podobe. Je určený predovšetkým študentom právnických fakúlt, ale aj všetkým záujemcom o dejiny Slovenska.