Štefan Janšák (1886 – 1972) zanechal výraznú stopu vo viacerých vedných a literárnych disciplínach. Jeho životopis A. Kmeťa (1941) bol niekoľkokrát reedovaný. V bohatej rukopisnej pozostalosti Janšáka sa však nachádzajú ďalšie životopisné eseje, ktoré dodnes neboli publikované: biografie J. Petrikovicha, A. Halašu a J. Bodnára. Vďaka svojej…
Toto dielo z pera Štefana Janšáka, významného slovenského historika, archeológa, múzejníka a autora populárno-vedeckých, memoárových a historických monografií patrí medzi najzaujímavejšie memoárové práce jedného z priamych účastníkov historickej udalosti - vzniku ČSR. Pre historickú vedu, ale aj pre širšiu čitateľskú verejnosť, majú memoáre nezastupiteľnú úlohu, pretože vždy poskytujú špecifickú, výsostne subjektívnu optiku na konkrétne historické udalosti, vďaka ktorým je potom možné postupne, ako mozaiku, skladať objektívny pohľad na konkrétne historické udalosti. Navyše kniha Štefana Janšáka má aj vysokú literárno-estetickú úroveň. Spolu so skutočnosťou, že je to jedno z mála dosiaľ nevydaných memoárov jedného z našich popredných dejateľov, možno jeho vydanie vnímať ako výrazný edičný počin a oneskorenú splátku dlhu jednej z výrazných osobností našich dejín.
Andrej Kmeť (1841 - 1908) slovenský archeológ, geológ, mineralóg, palentológ, historik, botanik, etnograf a folkloristik. Zakladateľ a prvý predseda Slovenskej mureálnej spoločnosti. Autor sa pokúša podať verný obraz života tejto vzácnej slovenskej osobnosti.
Medzi duchov očarených minulosťou našej vlasti sa dal rád zviesť i nestor slovenských archeológov, Štefan Janšák. Jeho záujem o vedecké výskumy sa vzťahuje na všetky končiny Slovenska od Záhoria až po Zemplín a od podunajskej nížiny až po severoslovenské Kysuce. Hlboko sugestívne sú autorove dedukcie z archeologických nálezov, ktorými sprítomňuje život našich predkov, ich prírodné a spoločenské prostredie, záľuby, styky s inými národmi, štruktúru sídlisk, opevnených i neopevnených. Otvára pred nami brány do dávnych vekov, podáva farebný obraz Veľkej Moravy spred vyše 1000 rokov
Knižka je v podstate vlastne cestopisom. Kým však cestopisy v bežnom slova zmysle obsahujú len pohľady na to, čo vidí oko alebo fotografický aparát, tento cestopis sa snaží vniknúť do podstaty, charakteru a vnútornej hodnoty kraja, do minulého i súčasného významu zemepisných objektov, s ktorými sa pútnik stretá. Opisy sa snažia zachytiť intímnu súvislosť medzi zemepisným prostredím a udalosťami, ktoré sa v ňom odohrali, teda súvislosť medzi ľudskou prácou, hmotnou i duchovnou, a pôdou, po ktorej človek chodil a na ktorej tvoril svoje diela.
Dejiny a umenie nitrianskeho zámku
