Rudo Brtáň
Narodil sa 9. oktobra 1907 v Hybiach v rolnickej rodine. Zomrel 4. aprila 1998. Do ludovej skoly chodil v rodisku, zmaturoval roku 1927 na Gymnaziu v Liptovskom Mikulasi. V rokoch 1927-1932 studoval slavistiku a germanistiku na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe a Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Po skonceni vysokoskolskych studii sa stal stredoskolskym profesorom a v rokoch 1932-1944 postupne ucil na gymnaziach v Martine, Bratislave, Trnave a znova v Martine, s vynimkou rokov 1937-1938, ked bol na stipendijnych pobytoch v Polsku a Juhoslavii.
Aktivne sa zucastnil v SNP. Po oslobodeni zacal pracovat na poverenictve skolstva, no od februara 1946 sa stal referentom slovenskeho oddelenia Matice slovenskej v Martine. V septembri 1949 presiel pracovat do Literarnovedneho ustavu SAV v Bratislave. V auguste 1951 sa vratil do Matice slovenskej v Martine a ako vedecky pracovnik tu posobil cele desatrocie. Roku 1961 odisiel spat do Bratislavy, do Ustavu slovenskej literatury SAV a pracoval tu ako vedecky pracovnik az do odchodu na dochodok roku 1979. Do literatury vstupil uz ako stredoskolak. Verse, preklady poezie zo slovanskych jazykov a nemciny, literarnu kritiku, state zo slovenskej literarnej historie a kulturnu publicistiku uverejnoval v roznych sudobych casopisoch od polovice 20. rokov.
Knizne debutoval monografiou Poezia Ivana Krasku (1933), v ktorej sa sustredil najma na metodiku a modernost stavby Kraskovho versa. Druhou knizne publikovanou monografiou je komparativna studia o slovanskych literaturach Barokovy slavizmus (1939) a tretou studia o prvej zbierke slovenskych prislovi Danielovo Sinapiovo-Horcickovo Neoforum latino slavonicum (1940).
V 40. rokoch badatelsky zaujem zameral na obdobie romantizmu. Vysledkom bola monografia O Bottovej Smrti Janosikovej (1942) publikovana aj s povodnym textom skladby podla zachovaneho rukopisu. Podobnym sposobom publikoval v knihe Samova Chalupkova basen Mor ho! aj tuto skladbu. Do obdobia klasicizmu sa vratil v knihe Vznik, vyvin a verzie Kollarovej rozpravy o literarnej vzajomnosti (1942). V prvom roku po oslobodeni vydal tri knizne publikacie. Do knihy Jankovi Jesenskemu (1946) zaradil vsetky svoje studie a state o zivote a tvorbe tohto spisovatela.
V monografii Basnik Juraj Zabojnik (1946) priblizil zivot a dielo tohto plodneho autora duchovnych piesni zo 17. storocia. Najvyznamnejsim dielom z tohto obdobia je monografia Osudy Janka Krala (1946). V nasledujucom diele Puskin v slovenskej literature (1947) sa zameral na odraz Puskinovej poezie v dielach slovenskych basnikov. V monografii Stefan Moyses a Chorvati (1949) sa sustredil na tie roky zivota a prace prveho predsedu Matice slovenskej, ktore stravil v Zahrebe. K postave Jana Kollara sa vratil v monografii Jan Kollar, basnik a Slovan (1963).
Suborom studii o vyznamnych postavach a dielach slovenskej literatury narodneho obrodenia je publikacia Pri pramenoch slovenskej obrodeneckej literatury (1970). V diele Postavy slovenskej literatury (1971) spristupnil zivot a dielo sedemnastich vyznamnych predstavitelov slovenskej literatury 19. storocia. K zivotu a dielu velkeho basnika romantizmu sa vratil v novej monografii Zivot basnika Janka Krala (1972). Suborom biografii je aj dielo Slovenski novinari a publicisti (1972). V monografii Bohuslav Tablic (1974) sa zaoberal zivotnymi osudmi a basnickou i editorskou-organizacnou pracou tohto vyznamneho predstavitela slovenskej literatury z rozhrania 18. a 19. storocia. Personalnou monografiou je dielo Janko Cajak (1979).
Na rozhrani 40. a 50. rokov sa Rudo Brtan prezentoval knihami versov pre deti Zabavky pre najmensich (1949), Zahadam ti hadku (1950), Lomidrevo (1950) a Zvieratka (1951). Vyber z jeho basnickych juvenilii z rokoch 1925-1932 vysiel v zbierke Smadne leta (1990).
Ako editor pripravil literarne a folklorne publikacie, medzi nimi antologiu Slovenska lyrika 20. stoletia (1933), Vybor z poezie Vladimira Roya (1935), Odmlcany basnik Ivan Gall (1935), zbornik stati L. Stura Hlasy o zivote (1943), poemu J. Kollara Slavy dcera (1943), poeziu I. Krasku Basne (1948), vyber zo starsej slovenskej poezie Historicke piesne (1953), ako spolueditor vyber z ludovej poezie Perecko belave, cerveny doloman (1955), Basnicke dielo Sama Chalupku (1973), Tablicove Pamati ceskoslovenskych basnikov (1974), vyber z poezie Janka Krala Duma slovenska (1976), vyber zo srbskych a chorvatskych junackych piesni Turecky suhaj a krasavica (1984) a niektore ine.
Ako ucebnice pre stredne skoly napisal publikacie Poetika a stylistika (1943) a Dejiny slovenskej literatury od konca 18. storocia do roku 1880 (1949).