Adriana Švecová Pořadí knih

Monografia sa zameriava na právne východiská majetkovoprávneho postavenia žien privilegovaného stavu – šľachtičnej – v stredovekom a novovekom Uhorsku. Ponúka komplexný pohľad na právne postavenie žien prostredníctvom ich osobitných majetkových a dedičských práv, vychádzajúc z relevantnej právnej úpravy a právnej zbierky Tripartita (1514), ktorá zakotvila práva uhorskej šľachty. Právne postavenie šľachtičnej bolo ovplyvnené tradičnou podriadenosťou mužom a potrebou ochrany žien, najmä vdov a dcér. Ženy boli vnímané ako slabšie pohlavie (infirmitas sexus) s nedostatkom schopností pre samostatné právne konanie, čo vyjadruje aj Tripartitum. Krehkosť žien (fragilitas sexus) viedla k zakotveniu osobitných dedičských nárokov dcér vo vzťahu k otcovskému majetku a manželiek vo vzťahu k majetku manžela. Monografia podrobne rozoberá osobitné práva žien, ako vlasové právo, právo dievčenskej štvrtiny, obvenenie, parafernálie, veno, vdovské právo a dedenie. Tieto inštitúty stredoveká právna veda považovala za osobitné ženské práva. Autorky dúfajú, že čitatelia nájdu v monografii zaujímavú historickú skicu ženských uhorských elít v kontexte ich majetkovoprávneho statusu.

Paní prof. JUDr. Helena Barancová, DrSc., dovŕšila tohto roku krásne životné jubileum. Pri tejto príležitosti vychádza pocta, ktorou je vyjadrená úcta i uznanie. Pani profesorka Helena Barancová je spoluzakladateľkou Právnickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave a uznávanou osobnosťou právnej vedy v oblasti pracovného práva.

Monografia sa zaoberá právnou úpravou sociálnej práce v oblasti starostlivosti o deti a mládež na Slovensku počas medzivojnovej Československej republiky. Skúma vznik novej inštitucionálnej bázy a pokusy o koordináciu v riešení naliehavého sociálneho problému, pričom sa zameriava na pôsobenie inštruktora sociálnej pečlivosti o mládež v Bratislave pod gesciou Ministerstva sociálnej pečlivosti. Analyzuje činnosť obcí a politických orgánov, najmä poručenských úradov a poručenských súdov po reforme z roku 1931, a ich kompetencie v ochrane záujmov detí a mládeže. Zásadným posunom oproti uhorskému modelu sú snahy štátu o podporu dobrovoľnej činnosti v oblasti ochrany detí a mládeže, vrátane aktivít Československého Červeného kríža a miestnych spolkov (Okresné pečlivosti o mládež). Kniha na základe archívneho výskumu dokladá, že starostlivosť o deti a mládež bola výsledkom koordinovaného úsilia štátu, dobrovoľných organizácií a samosprávy. Starostlivosť zahŕňala rôzne aktivity, ako sú podpora matiek s dojčatami, zdravotná starostlivosť o deti, pomoc telesne a duševne hendikepovaným, podpora mravne „vadnej“ mládeže a starostlivosť o kriminálnu mládež.

Druhý zväzok štvorzväzkovej edície Prameňov práva na území Slovenska je pohľadom na formovanie novodobého štátu a práva na báze výberu z podstatných prameňov. Skúmaná etapa sa viaže k rokom 1790-1918, teda k značne historicky a právo-historicky exponovanému odbobiu, plnému revolučných zvratov i postupných evolučných zmien.