Oba romány opisujú vášnivú lásku umelcov k svojmu povolaniu. Román o herečke Juliette Faustinovej (1882), umelkyni, ktorej skromný život sa prelína so životom na scéne, so štúdiom divadelnej roly – najmä Racinovej Faidry – je vlastne zápasom medzi láskou k lordovi Annandalovi a láskou k divadlu. Dielko Bratia Zemganno (1879) je z cirkusového prostredia. Hýri postavami a postavičkami potulných komediantov. Artistov, klaunov, povrazolezkýň a najmä nezabudnuteľnou dvojicou bratov Gianniho a Nella, ktorí sa od potulného života prebíjajú až k najvyššej dokonalosti artistického umenia.
