Ferdinand Gabaj

(* 17. december 1908, Liptovská Porúbka – † 12. júl 1974, Bratislava) bol slovenský prozaik.

Pochádzal z roľníckej rodiny a vzdelanie získaval v Liptovskej Porúbke, Liptovskom Hrádku, Liptovskom Mikuláši a na učiteľskom ústave v Spišskej Novej Vsi. Celý život pôsobil ako učiteľ, najprv v Smrečanoch, potom v rokoch 1930 - 1931 v Ladzanoch, v rokoch 1931 - 1933 v dnešnom Sliači, v rokoch 1933 - 1934 v Dunajskej Strede a napokon od roku 1934 až do roku 1969, kedy odišiel do dôchodku, učil v Bratislave Prvé básnické i prozaické pokusy začal uverejňovať v roku 1926 v časopisoch Svojeť, Nový rod a Slovenské hlasy, knižne debutoval v roku 1934 zbierkou poviedok Katka a Kata. Písal najmä romány z dedinského prostredia a rodinné kroniky, ktoré svojím milým humorom pripomínali diela Martina Kukučína. Osobitnú skupinu diel tvoria knihy pre rodičov a vychovávateľov, ktoré spomienkami a zápiskami dlhoročného učiteľa, vďaka ktorým sa snaží pomôcť pochopiť detskú dušu. Okrem tvorby pre dospelých sa venoval i tvorbe pre deti a mládež. Prvé poviedky uverejňoval v časopisoch Mladý život a Prameň. Venoval sa najmä témam zo súčasného života detí, vykresľuje ich optimizmus, ale i protirečivosť a zložitosť detského sveta. Jeho rozprávky sú plné bizarných nápadov, fantázie, vtipu, hravosti a humoru. Okrem vlastnej tvorby tiež prekladal z poľskej, maďarskej a českej literatúry.