Michaela Mojžišová Knihy

Monografia ponúka odbornú štúdiu tvorby talianskeho divadelníka Romea Castellucciho, výrazného predstaviteľa európskej divadelnej avantgardy, považovaného za jedného z najkontroveznejšch ale aj najinšpiratívnejších tvorcov činoherného, operného a fyzického divadla. Kniha približuje formovanie režisérovej špeciálnej divadelnej poetiky prostredníctvom emblematickýh inscenii operného a hudobného divadla najnovšej etapy jeho tvorby.

Celoživotnou, konzekventne napĺňanou umeleckou ambíciou nemeckého operného režiséra Petra Konwitschného (1945) je boj proti iluzívnemu opernému divadlu, ktoré nazýva mŕtvou operou. Vo svojich koncepciách kriticky reflektuje patriarchálne usporiadanie sveta, závislosť modernej civilizácie od matérie, jej povrchný spôsob života a z neho vyplývajúci rozvrat morálnych hodnôt, ktorý sa odráža v deformovaných rodinných či partnerských vzťahoch. Na príklade troch desiatok inscenácií, ktoré režisér naštudoval na európskych javiskách i v Slovenskom národnom divadle, autorka monografie skúma Konwitschného ideové východiská a ich pretavenie do konkrétnych, pre režiséra charakteristických divadelno-výrazových princípov. Komparáciou vybraných inscenácií formuluje tematické okruhy Konwitschného tvorby, ktoré poukazujú na jeho ideový a estetický program. Monografia popri analýze režisérovho rukopisu prispieva aj k poznaniu všeobecných princípov súčasnej opernej réžie.

Autorka monografie skúma premeny komornej opery v tvorbe slovenských skladateľov a osud inštitúcií, pre ktoré sa jej pestovanie stalo centrálnym programom. Ide o prvú odbornú publikáciu, upriamujúcu pozornosť čitateľa na túto hudobno-divadelnú oblasť.

Pohľad na život a kariéru najväčšej legendy slovenského operného neba Peter Dvorský v rozhovore s muzikologičkou Michaelou Mojžišovou odkrýva cestu chlapca zo stredoslovenskej obce Horná Ves na najslávnejšie svetové pódiá, od milánskej La Scaly až po Metropolitnú operu v New Yorku. Spomienky Petra Dvorského prinášajú fascinujúci pohľad do zákulisia európskych aj zámorských operných domov, spomienky na spoluprácu s hviezdnymi kolegami, predovšetkým na nezabudnuteľné umelecké partnerstvo s Mirellou Freni, na pracovné stretnutia s Francom Zeffirellim, Ottom Schenkom či Carlosom Kleiberom, i na priateľské vzťahy s najväčšími spevákmi a dirigentmi druhej polovice 20. storočia. Odhaľujú aj zaujímavosti z tvorivého procesu, ktoré bežnému divákovi zostávajú skryté. Významnú líniu rozhovoru tvorí umelcov občiansky postoj – od mladých rokov prežitých medzi československou normalizáciou a slobodou Západu, cez pamätné chvíle Nežnej revolúcie až po obhajobu umeleckej slobody v zložitých deväťdesiatych rokoch. Michaela Mojžišová v prierezovej štúdii dopĺňa osobné svedectvo Petra Dvorského o odborný pohľad na interpreta, ktorý navždy zapísal Slovensko na mapu vrcholného operného umenia.