Príbeh slovenského pacholka, ktorý sa prebíja životom a hľadá lásku a šťastie, kým nepríde k medzníku, čo mu nedovoľuje ďalej kráčať, žiť ani myslieť, niet ďalej cesty. Dostane sa medzi pašerákov, po zločine prichádza väzenie.
Ján Pohronský Knihy
Na severných hraniciach nášho štátu, za vysokou Magurou, sú roztratené dedinky Hágy, Reľov, Hanušovce, Matiašovce a ďalšie. Obec Spišská Stará Ves, bývalé sídlo okresu, siaha tesne k brehom hraničnej rieky Dunajec. Bol to jeden z najmenších, ale na prírodné krásy istotne z najkrajších okresov v našej republike. A brehy Dunajca, Tri koruny, Červený Kláštor alebo Pieniny, vlastne celé Zamagurie, to je aj časť mojej mladosti a mojich lások. Od Kalenberku po Lesnícku Hutu tečie povestný Dunajec, dravá hraničná poľská rieka, rieka rybárov, pltníkov a voľakedy aj pašerákov. Lenže rieka nevedela zahatať priateľské a ľúbostné vzťahy, ktoré sa vytvárali na oboch brehoch Dunajca, a nevedela zabrániť ani bojom, ktoré sa tu strhli medzi finančnou strážou a pašerákmi. Prepašované kone zaplavili Spiš, Šariš a celé východné Slovensko. Poznal som niektorých pašerákov osobne, ich svet plný krutosti, ale ja nehy. Knihu Dievča z Poľska som napísal inšpirovaný týmito zriedkavými, ale strhujúcimi udalosťami.
Šantivé roky sú knihou spomienok na autorove detstvo. Ráno, len čo zaspieva kohút, naša ulica sa hneď zobudí. Aj vtáci sa začnú ozývať: vrabce, pinky, pinkavky, straky alebo lastovičky. More utešených vtákov, malých, stredných alebo veľkých. O chvíľu sa rozbľačia ovce, bľačia nahlas aveľmi žalostne, každý vie, že sú hladné a že chcú vybehnúť na pašu. Pre čitateľov od 9 rokov.
V románe Ohne nenávisti dal autor prednosť nenávisti pred láskou. Brat na smrť nenávidel brata, muž vlastnú ženu. sused suseda... Prameňom nenávisti bola túžba po bohatstve, chamtivosť, ktorá zaslepovala ľuďom oči, srdcia menila na kameň a neraz vyvolala hrozné, krvavé tragédie. O jednej z nich, ktorá sa odohrala medzi dvoma bratmi na jednom dvore.
Poviedky Jána Pohronského o zvieratách z okolia prírody, ktorá vie byť aj nežná ale zároveň aj krutá.
Román Strmý vietor čerpá námet z prostredia starej horehronskej dediny. V baladický ladenom rozprávaní autor ukazuje na osobné a citové peripetie poloosirelého chlapca, neskôr mládenca a mladého dospelého muža. Na pozadí životného štýlu gazdov, pastierov i drobných živnostníkov sa rozvíjapríbeh o mužovi, ktorý postupne a potom súčasne ľúbi dve ženy a takmer súčasne ich aj tragicky stráca. Postavy prózy sú vnútorne, psychologicky zložité aj v ich prostote. Ich konanie a vzájomné vzťahy nie sú zjednodušené, ale plastické, viacrozmerné. Nový román Jána Pohronského je dielo vážne a hlboké, o veľkej láske a veľkom utrpení. Práve preto je veľmi ľudské a pôsobivé.
Tri romány Jána Pohronského sú diela vážne a hlboké, o veľkej láske, veľkej nenávisti a veľkom utrpení. Preto sú veľmi ľudské a pôsobivé. V krehkej lyrickej próze Niet ďalej cesty sa hovorí o ťažkých osudoch slovenského pacholka, ktorý sa prebíja životom, hľadajúc lásku a šťastie, kým nepríde k medzníku, čo mu nedovoľuje ďalej kráčať, žiť ani myslieť. V románe Ohne nenávisti dal autor prednosť nenávisti pred láskou. Brat na smrť nenávidel brata, muž vlastnú ženu, sused suseda... Prameňom nenávisti bola túžba po bohatstve, chamtivosť, ktorá zaslepovala ľuďom oči, srdcia menila na kameň a neraz vyvolala hrozné, krvavé tragédie. Román Strmý vietor čerpá námet z prostredia starej horehronskej dediny. V baladickom rozprávaní autor približuje osobné a citové peripetie poloosirelého chlapca, neskôr mládenca a mladého dospelého muža.
Román pre čitateľov od 15 rokov. Odohráva sa v období buržoáznej ČSR počas hospodárskej krízy. Autor opisuje osudy skupinky chlapcov, ktorí rastú bez rodičovského dozoru, ich ťažký osud a napokon pokus vylúpiť klenotníctvo.
