Jakub Spevák Knihy

Dvanásť príbehov zo sveta budúcnosti, mágie a hororu! Kam siaha fantázia kvír ľudí? Zbierka textov Kvír fantazijné svety voľne nadväzuje na predchádzajúce Príbehy o coming-oute a Príbehy o kvír vzťahoch. Autorstvo magazínu QYS prináša dvanásť fantastických príbehov. Žánre ako horory, fantasy či sci-fi boli vždy priestorom, kde sa kvír diváctvo a čitateľstvo utiekalo pred strachom zo skutočného sveta. Ako zistíte v úvodnej eseji, kvír ikonami sa to v týchto žánroch len tak hemží a nie náhodou vďaka nim mnoho z nás začínalo chápať svoje prežívanie. Nachádzali sme ho v knihách, filmoch či videohrách. V nových textoch stretnete Frankensteina, ktorého oživia po smrti milovaného partnera. Terminátor prichádza pomstiť traumatizujúcu skúsenosť zo svojej minulosti. Víla Sudička straší tých, ktorí k sebe neboli dostatočne úprimní. Putujúca duša sa neustále prebúdza v novom tele, aby bránila práva kvír ľudí. Autorský kolektív: Michal Belej, Lucia Ciranová, Sami Furmánek, Michal Dudoň, Marek Hudec, Dominika Chrastová, Zuzana Jakúbková, Andrej Kuruc, Karolína Priehradná, Alexandra Salmela, Jakub Spevák, Barbara Vojtašáková, ilustrácie: Marek Menke

Urastený tanečník z folklórneho súboru. Šuhaj spod Kremnických vrchov. Slovák ako repa – vybíjaný opaštek, čižmičky, vyšívaná košeľa.Volá sa Spevák, no nespieva, lebo z jeho hlasu sa často vysmievali, že je teplošský, buzošský alebo zženštilý. A tak klamal a klamal, aby aspoň trochu zapadol. Klamal, aby sa chránil. Klamal až do momentu otcovej smrti. Čo všetko Jakub otcovi nestihol povedať?Čižmičky nakoniec vymenil za topánky na vysokom podpätku. Vyšívanú košeľu za priesvitné šaty. A strach a hanbu za slobodu a odvahu.Kniha Všetko, čo som ti nestihol povedať nie je len hlboko úprimnou výpoveďou jedného človeka, Jakub Spevák hovorí za mnohých ďalších ľudí, ktorí musia od detstva obhajovať to, kým v skutočnosti sú. Za všetkých, ktorí sa snažia nájsť si svoje miesto v spoločnosti odmietajúcej inakosť a zachovať si pritom svoju jedinečnosť.

Keď umrie člen rodiny, pozostalí nesmútia za zosnulým, ale nad svojimi premárnenými životmi. Prevládne v nich pocit úzkosti a po kríze nasleduje morálny rozklad, ponárajú sa do svojich vlastných svetov a zabúdajú, prečo sa vlastne stretli. Po funuse neoznačuje len obdobie po pohrebe, ale znamená aj prísť niekde príliš neskoro, už nás netreba, zaobišli sa bez nás.