Vladik Martin Knihy

Zbierka básní, v ktorej autor sústredil takmer štyridsať svojich básní. Jednotlivé básne ilustroval Pavel Wavrek.

Život je akýmsi chvením samotnej existencie. Aká je naša súčasnosť? Zobudíme sa zajtra do lepšieho dňa? Slovo koronavírus skloňujeme vo všetkých pádoch. Príde čas, kedy sa budeme na dnešné celosvetové problémy pozerať ako na smutnú kapitolu dejín? Dokážeme obletieť za jeden deň našu Zem, no mnohé ochorenia dodnes nevieme liečiť. Ani ochorenia spoločenské... Sme kontaktní, túžime po blízkosti iných ľudí, potrebujeme sa rozprávať, nie prostredníctvom počítačov, mailov, ale skutočne, osobne. Aj o tom všetkom píše vo svojej zbierke sudca a poet v jednej osobe JUDr. Martin Vladik. Žijeme v prostredí, ktoré nám už niekoľkokrát ukázalo zdvihnutý prst. Z času na čas sa iste každému v nás vybaví podoba symbolu bohyne Justície – stojacej so zaviazanými očami, držiac v jednej ruke meč a v druhej váhy. Spravodlivosť vážená a mečom chránená. „Umrela pokora?/Dotyky človeka?/Načo?/Stačilo čumenie do mobilov/Boh videl/Boh sa pozerá/Svoju nahnevanú tvár/ukázala matka príroda/...“ Aj o tom píše básnik Martin Vladik. Dotýka sa každodenného života, ako grécka bohyňa zákona a poriadku Themis, či ako jej dcéra Diké, bohyňa spravodlivosti, skromnosti a pravdy. Také sú aj autorove verše... Prostredníctvom svojich posolstiev v novej zbierke Koronavírus podáva akúsi pomyselnú ruku, ktorou spája symboliku s dneškom...

Zbierka mikropríbehov, sentencií a briskných reflexií na pomedzí básne a aforizmu, doplnená kreslenými anekdotami Andreja Mišanka, vrhá prenikavý, mrazivý pohľad na slovenskú spoločnosť. Prezrádza autorovu dôvernú znalosť spoločenských a politických pomerov a frustráciu zo stavu spoločenskej morálky. Odhaľuje farizejstvá mocných i bezmocnosť obetí ľudskej arogancie, nevšímavosti, egoizmu. „Človek vylepšil veci / Nemal viac vylepšovať / Seba...?“ - See more at: http://vydavatel.sk/kniha/obludarium#sthash.REXtIAe2.dpuf

Vladikov výber šesťdesiatich básní potvrdzuje, že jeho poetické videnie, jeho básnický svet a on ako básnik vo svete, nie je v optike umenia pre umenie, ale pre človeka. Jeho poézia sa vynára „na pokyn bytia“. To je jeho základný básnický postulát a on sa vinie cez celú jeho tvorbu, vyviera z jeho prvých básní, z jeho TÚŽBY (básnickej zbierky z roku 1993) až po ČAS POZNANIA (básnickej zbierky z roku 2010). František Ruščák jazykovedec a básnik na margo novej knižky poézie napísal: „Známy slovenský básnik Martin Vladik sa vybranými šesťdesiatimi básňami zo svojich predchádzajúcich siedmich zbierok prezentuje ako človek s evidentne fungujúcim viacrozmerným videním jeho i nášho sveta a človeka v ňom. Takéto videnie nie je bežné – je to osudovo prisúdená výnimočnosť tým ľuďom, ktorí ju vedia (lebo tak chcú) dať do služieb metatextovo stvárnených výpovedí, do služieb poézie ako výsostne estetického znaku.“ Nová básnická zbierka Šesťdesiat básní, ktorú ilustroval Peter Pollág, je významné slovesno-umelecké posolstvo, ktoré vychádza v správnom čase a na správnom mieste. Vyžaruje z nej vnútorná krása, citlivé, priam až láskavé chápanie ľudskej podstaty.

V poradí piata zbierka od autora, ktorý pracuje ako predseda senátu Najvyššieho súdu SR v Bratislave. Je rozdelená na časti Obyčajní ľudia a Psie časy, a zachytáva krátke pravdy, básnikove postrehy i pocity.

Ďalšia básnická zbierka súčasnej poézie, prednesenej formou postrehov a zamyslení autora, pracujúceho ako predseda senátu Najvyššieho súdu SR.