Jozef Rydlo

Od roku 1968 žil v exile v Taliansku a vo Švajčiarsku. V roku 2006 bol zvolený za poslanca NR SR za Slovenskú národnú stranu. Patrí medzi kritikov Ahtisaariho plánu ohľadom budúcnosti Kosova.[2] Na jeseň 2007 priniesol švajčiarsky denník Berner Zeitung informáciu, že spolu so svojím poslaneckým platom (vyše 100 000 Sk) poberá tiež dôchodok vo Švajčiarsku (okolo 30 000 Sk) kvôli schizofrénii s paranoidnými rysmi. [3]. Na otázky, ako sa to zlučuje s braním poslaneckého platu, ho Rydlo nazval len „náhradou za poslaneckú činnosť."[4] Podľa Berner Zeitung Rydlo v rokoch 1985/86 kradol knihy z Národnej knižnice v Berne, čo sa však premlčalo. V médiách sa objavili aj informácie, že neoprávnene používa titul profesor, ktorý si sám udelil (podľa niektorých svojich prehlásení mal pôsobiť na viac než 15 svetových univerzitách) a jeho bývalá manželka Michéle Rydlová-Ponciková ho obvinila z pokusu o jej vraždu a o vraždu ich spoločných detí.[5][6]

10. novembra 2007 uverejnil denník Pravda informáciu, že mu švajčiarska sociálna poisťovňa vyplácanie dôchodku pozastavila a bude preverovať, či naň mal nárok. Rydlo sa vyjadril, že je pripravený spolupracovať so švajčiarskymi úradmi a svoje konanie obhajoval neznalosťou tamojších zákonov.[7] 11. apríla 2008 bolo v denníku SME uverejnené rozhodnutie švajčiarskych úradov o Rydlovom odobratí jeho nároku na dôchodok. V prípade prehratia súdu mu navyše hrozí povinnosť vrátiť celú sumu dôchodku späť.[8]

Predseda SNS Ján Slota uviedol, že pre postoj strany bude rozhodujúce, aké vysvetlenie podá ku kauze samotný Rydlo.[9]

Jozef Rydlo patrí medzi výrazných obdivovateľov prezidenta slovenského štátu Jozefa Tisa.

Rydlo na internetovej stránke prop.sk nechal uverejniť komuniké, v ktorom uviedol, že zverejnené informácie sú jeho účelovou diskreditáciou kvôli príslušnosti k SNS a kresťanskému svetonázoru. Pod komuniké bol pridaný jeho (ním napísaný) životopis.