Viera Handzová Knihy

Příběh učitelské dcery Alenky odehrávající se v malé podhorské vísce kdesi na Slovensku v letech 1938 - 1945.

Pre najmladších čitateľov autorka napísala knihu Kdeže ste mi, vtáčatká. Dielo má nielen poznávací prírodopisný rozmer, ale lyrickým rozprávaním prerastá do metaforického symbolu nostalgickej krásy života. Príbehy: Ranní návštevníci, Rodinka, Vtáčatá, Fero s Lajom, Mesto, Holuby, Strašidlo v skrini, Rozkričaný kŕdeľ, Ako sme sa s Ondrom učili vtáčiu reč, Ešte vrabce, no nielen ony, Krásni škrekľúni, Jarmočný veštec a neúspešné pátranie, Tuláci a speváci, Poznáš vtáka, čo má na konci raka ?, Zlodejka, Záhada s istými-Veď uvidíte !, Naša mama, Pochúťka, ktorú sme si nezaslúžili, Za pasy a zápasy, Schovávačka, Nový byt a stará harfa, Stanica s kolesiskom a jamka s guľôčkami, Pozor, pozor !, Upratovanie s jastrabom, Búdka, Nálet aj obavy, Vyšívané jazero, Čudo na Žitnom ostrove a hlava v piesku, Krídla, Kdeže ste mi, vtáčatká ? Prvé vydanie. Cena knihy v čase vydania: 18.- Kčs.

Kronikárske záznamy evanjelického farára, ktorý si v rokoch 1944 až 45 písal denník a zachytával v ňom čo sa dialo v najbližšom okolí či rodine, ale aj skutočnosti z novín, rozhlasu a osobných stretnutí.

Viera Handzová je predstaviteľka tzv. strednej generácie slovenskej povojnovej prózy, ktorej dielo bolo súčasťou oficiálneho prúdu socialistickej literatúry, obsahovalo však nesporné rozprávačské majstrovstvo. Jej druhá kniha, románová novela Človečina tematicky čerpá z vysokoškolského prostredia.

Tri poviedky zo Slovenského národného povstania. Z bohatej literárnej tvorby, podnietenej témou Slovenského národného povstania, stretli sa v tomto útlom výbere tri poviedky. Okrem spoločnej témy ich spája aj to, že všetky napísali ženy, a tento ženský pohľad, pohľad matiek — darkýň života, vytvára v knižke svojský, výrazný a naliehavý podtex. Madlenka Viery Handzovej, autorky generačne najmladšej, je prosté dedinské dievča, ktoré sa v ťažkých vojnových časoch rozhoduje len podľa hlasu svojho čistého srdca. Študent Peter v spomienkovej próze Márie Jančovej nenávidí fašistov z mocného pocitu krivdy, poníženia a nespravodlivosti, že v jeho domovine vládnu, rozkazujú a pustošia cudzí votrelci. Martin v poviedke Viery Markovičovej-Zátureckej ako partizánska spojka vedome znovu a znovu riskuje život, také mocné je jeho presvedčenie. Všetci títo traja mladí ľudia stelesňujú mravnú silu a čistotu ideálu slobody v tých pohnutých časoch na sklonku druhej svetovej vojny, keď aj náš národ povstal proti útlaku, platiac za víťazstvo ťažkú, preťažkú daň. Bola ňou i smrť umučenej partizánky Madlenky, bol ňou i udatný Martin, ktorého Nemci obesili. Odkaz všetkých, ktorí sa mieru nedožili, a najmä tých, ktorí padli v prvom rozlete mladosti, je zapálenou pochodňou prostého, veľkého hrdinstva, ktoré núti postáť a zamyslieť sa. S týmto posolstvom k vám, milí mladí priatelia, prichádzajú aj tieto tri poviedky.